Alžbeta Bavorská, manželka Františka Jozefa I. Habsburského, prezývaná Sisi, mala v živote takmer všetko - postavenie, krásu, bohatstvo, lásku manžela a detí, ale nikdy nebola spokojná. Celý život blúdila, cestovala, hľadala - pravdepodobne samu seba. Nikdy sa jej to nepodarilo. V septembri 1898, pred 105 rokmi ju zavraždil anarchista Luigi Lucheni. Prebodol ju upraveným ostrým pilníkom.

Alžbeta pochádzala z bavorského panovníckeho rodu Wittelsbachovcov. Za manželku Františka Jozefa ju nevybrali. Jej sestra Helena však musela ustúpiť pred rozhodnosťou cisára, ktorý asi jedinýkrát zavzdoroval svojej matke - a vášnivo sa zaľúbil do Sisi. V tom čase mala pätnásť rokov.

Sisi lásku opätovala, skôr však išlo o očarenie trónom, poklonami a možnosťou prezentovať svoju krásu. Alžbeta bola naozaj krásna, ale aj posadnutá svojím výzorom. Nenávidela svoje tehotenstvá, lebo ničili jej „osí“ driek, svoje deti milovala a opúšťala podľa nálady. Z duše nenávidela svoju svokru, cisárovnú Žofiu, ktorá chcela päťnásťročnú nevestu usmerňovať.

František Jozef I. ťažko znášal boj týchto dvoch žien, ktorých osud trónu a skutočná politika absolútne nezaujímali. Alžbeta však do politiky zasahovala, jej vzťah k Uhorsku prispel k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu. Veľmi pravdepodobne preto, že uhorskí magnáti a najmä gróf Andrássy jej nesmierne lichotili. Sprievodkyňa v maďarskom zámku Habsburgovcov Gödölö, nedá na Sisi dopustiť jedno kritické slovo.

Aj keď sa klebetilo o ich vzťahu, je isté, že Alžbetin vzťah k sexu bol skôr negatívny. František Jozef sa na ňu vraj vždy „vrhal“ s nesmiernou túžbou, ale jej potreby boli asi iné. Milovala inotaje v poézii a rozhovoroch. Najpozoruhodnejší bol jej vzťah a nekonečné rozhovory s Ľudovítom II. Bavorským. Šialený Ľudovít, obdivovateľ krásy a staviteľ rozprávkových zámkov, jej povahe vyhovoval. Realita ani jedného z nich nezaujímala. Nevideli ju, alebo nechceli vidieť. Recitovali Heineho, ktorý Alžbetu inšpiroval k písaniu básní (či skôr plagiátov), a hrali divadlo. Obyčajné „prasce“, ako Alžbeta nazvala v jednom liste vlastné vnúčatá, nemohli vstúpiť do ich sveta.

Alžbetina choroba, ktorá jej umožňovala utekať z Viedne a zdržovať sa, kde chcela, by sa dnes liečila na psychiatrii. Pravdepodobne mala príznaky anorexie. Jej posadnutosť štíhlosťou si všimla aj manželka anglického veľvyslanca. „Na chudom hrdle má volánik z čierneho flóru. Jej tvár vyzerá ako maska.“ Choroba jej umožnila cisára aj vydierať.