Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Ján Smrek
Dátum pridania: | 02.06.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | tenka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 412 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 9.5 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 15m 50s |
Pomalé čítanie: | 23m 45s |
Už ako stredoškolák sa stal z podnetu Štefana Krčméryho spolupracovníkom Národných novín v Martine, kde cez letné prázdninové mesiace praxoval (1920, 1921) a publikoval články, besednice, správy atď. Po maturite sa zapísal na evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Pobudol tam len šesť semestrov (1921-24), pretože ho celkom zaujala novinárska práca. V roku 1924 vstúpil do redakcie Slovenského denníka v Bratislave a onedlho sa stal redaktorom Národných novín v Martine (1925-29). Od polovice dvadsiatych rokov redigoval v pražskom Mazáčovom nakladateľstve Edíciu mladých slovenských autorov. Spočiatku ju redigoval z Martina, no v roku 1930 sa presťahoval do Prahy. Neskôr začal vydávať literárny časopis Elán, ktorý vychádzal až do povojnových čias. Po prechode do Bratislavy sa tento časopis stal orgánom Spolku slovenských spisovateľov (1939-44). Pri Eláne založil aj Komornú knižnicu Elánu, ktorú redigoval v rokoch 1941 až 1949. Viedol ju aj po roku 1950, kedy ju prevzalo nakladateľstvo Slovenský spisovateľ pod názvom Nová komorná knižnica Elánu. Vo vojnových rokoch sa venoval literárno-organizačnej práci. V roku 1954 dostal štátnu cenu K. Gottwalda a v roku 1966 bol vymenovaný za národného umelca.
2 Literárna činnosť
2. 1 Obdobie prvej svetovej vojny
Literárne začal Ján Smrek pracovať v rokoch prvej svetovej vojny. Prvá báseň s názvom Heydukovi bola uverejnená v Slovenskom týždenníku v roku 1916. Vplýval na neho hlavne Štefan Krčméry, ktorému posielal svoje rukopisy na posúdenie. Mnohé básne raného obdobia, ktoré uverejnil v Živene, Národných novinách, Zlatej Prahe, Lidových novinách, sú reakciou na vlastné zážitky frontového vojaka z Blízkeho východu. Motívy smútku a depresie, nachádzame aj v jeho knižnom debute, v básnickej zbierke Odsúdený k večitej žízni (1922). V tejto fáze svojej tvorby nadviazal na symbolistické tendencie slovenskej a európskej poézie. Najväčšmi naňho zapôsobili Otokar Březina a Karel Hlaváček. Smrekova prvotina sa člení na tri tematické cykly:
1.Čaša opojnosti
2.Básnik bolesti
3.Dnes milujem svoj deň
Prvým dvom častiam dominuje symbolizmus a daktylské potrojné metrum. Jasné signály odklonu od meditatívnej a reflexívnej lyriky sú v záverečnom cykle. Smrek nikdy nezačleňoval symbolisticko-dekadentné verše tejto zbierky do výberov zo svojej tvorby. V knihe veršov Cválajúce dni (1925) autor nastolil princíp evolucionizmu, bergsonovského dynamizmu, konkrétneho zážitku a bezprostredných citov.