J á n S m r e k
Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, bol básnikom, prekladateľom, publicistom, národným umelcom. Prispel výrazným podielom k obohateniu slovenskej poézie o nové básnické videnie sveta. Počas svojho života sa venoval rôznorodým činnostiam, môžem teda povedať, že vo svojom živote okúsil mnohé.
Pôvodne sa vyučil za obchodníckeho pomocníka, jeho život poznačila prvá svetová vojna, na ktorej sa aktívne zúčastnil. Okrem bolesti, utrpenia a nezmyselného umierania tých, s ktorými len nedávno hovoril, mal možnosť vidieť a spoznať cudzie krajiny, odlišných ľudí ako tu, doma. Bol to dravý publicista, ktorému išlo predovšetkým o rozšírenie vzdelanosti a o zvýšenie záujmu pospolitého ľudu o dianie okolo nich. Uverejňoval aktuality z kultúrnej a literárnej oblasti, čím chcel čitateľom rozšíriť obzor.
Patril do prvej poprevratovej generácie autorov, ktorí priniesli so sebou nové tvorivé výboje do vtedajšej literatúry. Konkrétne, jeho básnickú tvorbu zaraďujeme do literárneho smeru, ktorý sa nazýva vitalizmus. Vitalita, chuť žiť, naplno, bez prestávky, neustále sa hrnúť dopredu, neotáčať sa, užívať si radovánok, ktoré ponúka mladosť, ukázať svetu tie najjasnejšie a najkrajšie zákutia života, radovať sa z neho. Jeho básnické začiatky sú spojené s domácim a európskym symbolizmom.
Pomerne dosť času venoval prekladateľskej činnosti. Svoje preklady zahraničných vrstovníkov uverejňoval prevažne vo svojom časopise Elán. 1 Štúdium a prvé kontakty s publicistikou
J á n S m r e k
Narodil sa 16. 10. 1898 v maloroľníckej rodine v okrese Trenčín, v Zemianskom Lieskovom. Do ľudovej škole začal chodiť v Kochanovciach (1904). Keď mu v roku 1907 zomrel otec, vzali ho na výchovu do evanjelického sirotinca v Modre, kde mu venoval starostlivosť Samuel Zoch. Ako pätnásťročný chlapec sa presťahoval do Petrovca. V rodine Jozefa Godru sa vyučil za obchodníckeho pomocníka (1913-17). Potom krátko pracoval Ružomberku v ob-chode Fedora Houdka (1917), odkiaľ narukoval do Budapešti k delostreleckému pluku. Po polročnom vojenskom výcviku sa dostal s rakúsko-uhorskou armádou do Carihradu (Istambul) a na front do Palestíny (1918). Ochorel tam na maláriu a po liečení v Damasku, v Alepe a Kadikoji (predmestie Carihradu) sa vrátil cez Odesu, Ukrajinu, Bukovinu a Halič do Budapešti (1919). Potom študoval v Modre na učiteľskom ústave (1919-21).