Pavol Dobšinský: Prostonárodné povesti slovenské

Aj keď sa väčšine ľudí spája meno Pavla Dobšinského predovšetkým s Prostonárodnými slovenskými povestami, je súčasne oveľa viac: básnik, prekladateľ, redaktor a vydavateľ, pedagóg, vedec, literárny historik, etnograf a folklorista. Vďaka nemu spoznávame slovenské národné dejiny. Vždy sa snažil konať pre záujmy slovenského ľudu, pomáhal mu dvíhať sa zo zaostalosti a šíril osvetu, kultúru a vzdelanosť medzi ľudom. Študoval v Levoči. Tu si osvojil základné znalosti svetových jazykov a obľúbil si poetickú tvorbu slovenského ľudu a naučil sa chápať jej význam pri rozvíjaní národnej kultúry. Vrchol literárnych snažení Pavla Dobšinského predstavuje vydanie beletristického časopisu Sokol. Pracoval v bezprostrednom styku so životom slovenského ľudu. Túžil za životom v meste, ale dostal sa na dedinu. Mesto znamenalo pre neho redaktorské a vydavateľské povolanie, dedina ho privádzala k slovenskému ľudu, k jeho životu a kultúre. No základným kritériom bolo zachovať pôvodný obsah a pôvodnú reč rozprávok z minulosti. Išlo o rozprávky štylizované a dotvorené, a nie o ich zápisy počuté v ľudovom prostredí. Videl v tom kultúrne dedičstvo, ktorému venoval všestrannú pozornosť. V rozprávkach dbal na jazyk a kompozíciu. Tým tieto ľudové rozprávky zbližovali so životom a jeho potrebami. Rozprávky v Slovenských povestiach sú štylizované, trochu spracované, nanovo podané a prerozprávané. Rozprávky boli spracované z jedného, alebo viacerých zápisov. Ľudové rozprávky u Dobšinského zaujímali veľký význam. Vždy používal termín prostonárodné povesti. Niektoré ľudové rozprávky spracoval aj vo svojej básnickej tvorbe. Vysoko si cenil ich jazykovú hodnotu, spôsob vyjadrovania a tiež dokumentárnosť života a ľudu. Vyzdvihuje ich fantastičnosť. Ľudové rozprávky sú veľmi symbolické. Obsahujú v sebe vždy určitú skutočnosť a pravdu. Keď ich pochopíme, môžeme rozlúštiť aj ich symboliku. Symboliku často viaže na zobrazovanie prírody. Príroda tu hrá veľkú úlohu. Skoro celý dej sa odohráva v prírode, čo predstavujú hory, lúky, mosty, rieky, jazerá, …. Obsah Prostonárodných slovenských povestí je žánrovo pestrý a bohatý. Zastúpené sú v nich predovšetkým rozprávky fantastické. Vystupujú tu fantastické bytosti či reálne bytosti s nadprirodzenými schopnosťami, čo u detí (ale aj dospelých) podporuje fantáziu a tvorivosť. Nachádzajú sa tu rozprávky o zvieratách, rozprávky legendárne, rozprávky novelistické, realistické a humoristické.

Dobšinský rozprávkový materiál vo svojej zbierke neutriedil do nijakého systému. Šlo mu skôr o to, aby každý jednotlivý zväzok obsahoval pestrý rozprávkový materiál a zaujal čitateľa. V knižke mi však chýbali nejaké obrázky aj keď dej rozprávok je veľmi pútavý , tak ako jeho forma písania. Dobšinský sa nepridŕžal striktne autentických zápisov. A nemôžeme ju chápať ako iba zbierku ľudových rozprávok. Dobšinský prispel veľkou mierou tvorivosti a do každej rozprávky vložil takpovediac aj „kus svojho srdca“ ,no napriek tomu sa držal toho ako mu to ľud rozprával. Tieto rozprávky majú úžasnú hodnotu nielen po obsahovej stránke –jazykový svojrázny štýl, plný zvláštnosti a ľudové rozprávačstvo, ale aj po stránke vnútornej. Každá rozprávka má veľký význam či už symbolický, môžeme v nej nájsť mravný príklad, alebo hodnotu pracovitého človeka v protiklade s bohatými a namyslenými. Väčšina rozprávok je postavená na kontraste dobra a zla. Okrem bielych a čiernych postáv je v rozprávke tradičná trojstupňovosť ako napríklad v rozprávke „Traja zhavranelí bratia“ ,kde ich sestra, ktorá ich chcela zachrániť prechádza rôznymi ťažkosťami. Musí prekonať tri prekážky, aby zistila kde sú jej bratia. No všetky podmienky, ktoré treba splniť by nebola zvládla, keby nebola preukázala súcit, schopnosť prežiť utrpenie, utrpenie druhých, …. Na týchto rozprávkach je dobre vykreslené, že človek keď chce niečo získať, musí si to zaslúžiť. Taktiež tradične sú v rozprávkach prítomné rôzne magické čísla, ktoré sa často opakujú, ako napríklad: v rozprávke „Pamodaj šťastia lavička“ –3 kade, 13 izba, alebo ako už v samotnom názve „Traja zhavranelí bratia“ –ich sestra musela 7 rokov mlčať. Pre Dobšinského sú v ľudových rozprávkach taktiež typické rôzne zázračné predmety –piecka, ktorá pomáha. V rozprávkach sa vyskytujú dnes už archaické a nepoužívané slová, ktoré sú niekedy nezrozumiteľné hlavne pre detského čitateľa. No na druhej strane pripomína dobu z ktorej sú tieto rozprávky a ľudí. Taktiež tento nedostatok odbúrava slovníček, ktorý sa nachádza na konci knižky. Rozprávky často dýchajú minulosťou. Pre deti sú tieto rozprávky taktiež veľmi dobrým prostriedkom ako sa zblížiť s minulosťou a ľuďmi z dávnejších časov, ale tiež rozvoj fantázie, dobrý príklad a odpoveď na rôzne detské otázky.

V Dobšinského Prostonárodných slovenských povestiach môžeme vidieť, tak ako vo všetkých ostatných ľudových rozprávkach typický začiatok a koniec rozprávky, ako napríklad „Bol raz jeden …“, alebo „ … zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.“
Dobšinský mal veľký význam pre slovenskú ľudovú tvorbu, lebo nebol len zberateľom, ale aj upravovateľom. „Celý“ sa vložil do tejto práce a tieto rozprávky majú naozaj veľkú hodnotu.