Valentín Beniak životopis

Narodil sa 19.februára 1894 v Chynoranoch v roľníckej rodine. Detstvo prežil a do ľudovej školy začal chodit v rodnej obci, kde ako dvanásťročný utrpel úraz nohy, čo malo za následok niekoľkoročné liečenie a vyradenie zo školskej dochádzky. V týchto rokoch sa v ňom prebúdzal záujem o umenie a poéziu. Zahlboval sa do čítania maďarských básnikov. V dotyku s nimi sa sám pokúšal písať básne. Roku 1912 sa vybral do Budapešti, aby sa podrobil operácii nohy. Vtedy mu v maďarskom študentskom časopise Naša zastava uverejnili niekoľko básnických príspevkov. Potom pkračoval v štúdiu na meštianskej škole v Topoľčanoch a neskôr na gymnáziu v Nitre, kde roku 1916 zmaturoval. Na jeseň sa zapísal na právnickú fakultu v Budapešti, ale po roku študentskej biedy sa vrátil domov. Nsjprv pôsobil sko praktikant na notárskom úrade v Šišove a v rodisku. Roku 1918 dokončil jednoročný notársky náukobeh v Košiciach a nastúpil na miesto podnotára v Bánovskej Kese. Koncom roka sa stal notáromv Dvorníkoch. V apríli 1919bol vymenovaný za vedúceho notára v rodných Chynoranoch, kde pôsobil šestnásť rokov. Roku 1935 ho preložili do Novej Bane. V marci 1939 prešiel pracovať na Krajinský Úrad Ministerstva vnútra v Bratislave. V tom istom roku ho zvolili za tajomníka a o rok nato za predsedu Spolku slovenských spisovateľov. Túto funkciu vykonával počas celého obdobia tzv. slovenského štátu. V rokoch 1945-1946 pracoval na Povereníctve školstva a osvety. Od roku 1947 žil na dôchodku v Bratislave a venoval sa básnickej a prekladovej tvorbe. Zomrel 4. novembra 1973. Štefan Krčméry objavil a vzal si pod ochranu aj mladého Valentína Beniaka , ktorý po básnických pokusoch v maďarskom jazyku začal po roku 1918 tvoriť v rodnej slovenčine. Prvé básne mu uverejnili v Slovenských pohľadoch roku 1923. Knižne sa verejnosti predstavil debutom Tiahnime ďalej oblaky. Vydal ho vlastným nákladom a zásluhou Janka Jesenského. Dve časti zbierky Putá k domovu a Hovory zo sna už poukazovali na jeden zo základných znakov celej tvorby Valentína Beniaka, a to na jej dialektickú dvojdomosť. Prevládali v nich dedínske motívy, dedinský svet jeho ľudia a príroda. Zem, rod, domov a láska sa stali istotou a hodnotou jeho veršov.
Druhá básnická zbierka Ozveny krokov znamenala prechod od nadosobnej tóniny k subjektívnej sfére básnenia. Trval v nej pátos sociáonych veršov, no v časti Fresky sa ozvala aj antika a impulzy poetizmu, čo súviselos pobytom básnika v Taliansku roku 1929.

Rozdvojením lyriky na sociálno-národnú a avantgardnú sa vyznačoval aj básnická zbierka Kráľovská reťaz. Motivický svet a obrazný potenciál Beniakovej poézie sa prehĺbil, pribúdalo experimentátorstvo, keďže sa prudko rozvíjal básnikov talent a jeho osobnosť. Od zemitosti a roľnistva sa odrazil k novým horizontom. Do tohto prúdu zapojil i zbierky Lunapark a Poštový holub, ktoré kritika prijala ako umuleský prínos do slovenskej poézie.
Týmto smerom pokračoval i v ďalšej básnickej tvorbe. V druhej polovici tridsiatych rokov totiž lyrický hrdina Beniakovej poézie pocítil osudovú nevyhnutnosť vratiť sa k žeravej sociálnej skutočnosti a v širšom zmysle aj k otázke našej národnej existencie. V časti tejto lyriskej expanzie sa z Beniaka formoval čisto príležitostný básnik, glosátor spoločenských pomerov a ľudských drám. O tomto momente jeho vývinu treba poznamenať, že okrem dobrej poézie tvoril i poéziu problematickú, poplatnú rušným časom a prisluhuúju ľudackemu režimu.Hoci niekedy podľhol lacným ilúziam, prekonával ich novou básnickou tvorbou. Zobrazil v nej rozporné stranky súvekej spoločnosti a zároveň hľadal nové zdroje lyrizmu. Poštový holub a Bukvica sa označovali ako diela stojace veľmi blízko k najnovším snahám v poézii. Súčasťou týchto úsilí i syntézy, ktorú Beniak uskutočňoval vo svojom tripychu z prvej polovice štyridsiatych rokov, boli vízie nového sveta Štyri legendy sv. Grála a cyklus 24 sonetov prológom Strážcovia a ochrankyne Slovenska.V poslednej z uvedených kníh sa slovo básnika snúbilo s umeleckými olejomaľbami Martina Benku.
Prišlo obdobie najintenzivnejšej tvorby Valentína Beniaka. Vyznačovalo sa úsporným hľadaním pravdy a krásy uprostred vojnovej hrôzy, v čase krviprelievania. Obraz za obrazom, víziu za víziou vrhal básnik do tváre neľútosti skutočnosti. Poslaním poézie bolo zvestovať lásku, pokoj, a privolávaťnový vek ľudstva Spieval o láske k prírode, k rodu a k žene, večne nepokojnej a večnč krasnej.