Narodil sa 19.februára 1894 v Chynoranoch v roľníckej rodine. Detstvo prežil a do ľudovej školy začal chodit v rodnej obci, kde ako dvanásťročný utrpel úraz nohy, čo malo za následok niekoľkoročné liečenie a vyradenie zo školskej dochádzky. V týchto rokoch sa v ňom prebúdzal záujem o umenie a poéziu. Zahlboval sa do čítania maďarských básnikov. V dotyku s nimi sa sám pokúšal písať básne. Roku 1912 sa vybral do Budapešti, aby sa podrobil operácii nohy. Vtedy mu v maďarskom študentskom časopise Naša zastava uverejnili niekoľko básnických príspevkov. Potom pkračoval v štúdiu na meštianskej škole v Topoľčanoch a neskôr na gymnáziu v Nitre, kde roku 1916 zmaturoval. Na jeseň sa zapísal na právnickú fakultu v Budapešti, ale po roku študentskej biedy sa vrátil domov. Nsjprv pôsobil sko praktikant na notárskom úrade v Šišove a v rodisku. Roku 1918 dokončil jednoročný notársky náukobeh v Košiciach a nastúpil na miesto podnotára v Bánovskej Kese. Koncom roka sa stal notáromv Dvorníkoch. V apríli 1919bol vymenovaný za vedúceho notára v rodných Chynoranoch, kde pôsobil šestnásť rokov. Roku 1935 ho preložili do Novej Bane. V marci 1939 prešiel pracovať na Krajinský Úrad Ministerstva vnútra v Bratislave. V tom istom roku ho zvolili za tajomníka a o rok nato za predsedu Spolku slovenských spisovateľov. Túto funkciu vykonával počas celého obdobia tzv. slovenského štátu. V rokoch 1945-1946 pracoval na Povereníctve školstva a osvety. Od roku 1947 žil na dôchodku v Bratislave a venoval sa básnickej a prekladovej tvorbe. Zomrel 4. novembra 1973. Štefan Krčméry objavil a vzal si pod ochranu aj mladého Valentína Beniaka , ktorý po básnických pokusoch v maďarskom jazyku začal po roku 1918 tvoriť v rodnej slovenčine. Prvé básne mu uverejnili v Slovenských pohľadoch roku 1923. Knižne sa verejnosti predstavil debutom Tiahnime ďalej oblaky. Vydal ho vlastným nákladom a zásluhou Janka Jesenského. Dve časti zbierky Putá k domovu a Hovory zo sna už poukazovali na jeden zo základných znakov celej tvorby Valentína Beniaka, a to na jej dialektickú dvojdomosť. Prevládali v nich dedínske motívy, dedinský svet jeho ľudia a príroda. Zem, rod, domov a láska sa stali istotou a hodnotou jeho veršov.
Druhá básnická zbierka Ozveny krokov znamenala prechod od nadosobnej tóniny k subjektívnej sfére básnenia. Trval v nej pátos sociáonych veršov, no v časti Fresky sa ozvala aj antika a impulzy poetizmu, čo súviselos pobytom básnika v Taliansku roku 1929.