Antonín Zápotocký
(19.12.1884-13.11.1957)
“Prezident –táta dělníků“

Antonín Zápotocký, po Klementovi Gottwaldovi druhý komunistický prezident Československa, prichádza ne svet 19.decembra roku 1884 ako syn priekopníka českého
robotníckeho hnutia Ladislava Zápotockého.

Na prelome storočí sa Zápotocký vyučí za kemennára a tiež je činný, až do roku 1914, ako funkcionár sociálnej demokracie v Kladensku, je tiež redaktorom tamojšej soiálno-demokratickej tlače.

Za prvej svetovej vojny je Antonín Zápotocký vojkom Rakúsko-Uhorskej armády.

Po vzniku samostatného Československa sa Zápotocký stáva jedným zo zakladateľov ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a organizátorom robotníckych rád.

Roku 1920 sa Zápotocký zúčastnil II.kongresu Komunistickej internacionály, v decembri toho istého roku patrí tiež k hlavným organizátorom generálneho štrajku v Kladesku a zúčastňuje sa pokusu o ľavicový puč. Za túto svoju činnosť je potom deväť mesiacov väznený.

V dvadsiatych rokoch patrí Zápotocký k Šmeralovej skupine vo vedení sa potom udrží i po V. zjazde KSČ vo februári roku 1929, keď jeho zvolenie navzdory kritikám z rád Gottwaldových stúpencov, presadí delegát Komniterny.

V tridsiatych rokoch je Zápotocký predstaviteľom komunistických Červených odborov a organizátorom mosteckého štrajku v roku 1932, štrajku ktorý je najväčším štrajkovým bojom počas svetovej hospodárskej krízy v Európe. V druhej polovici tridsiatych rokov sa snaží o zjednotenie československých odborov na protifašistickej platforme.

Keď je po podpísaní Mníchovsej dohody v roku 1938 zastavená činnosť KSČ, zostáva Zápotocký spoločne s J.Dolanským, predstaviteľom legálneho vedenia vednej starany až do jej rozpustenia 17. decembra roku 1938.

Krátko po okupácii Československa nacistickým Nemeckom je Zápotocký v apríli 1939 zatknutý pri pokuse o ilegálny prechod hraníc do Poľska. Potom je až do februára 1940 väznený na Pankráci.