Mladému robotníkovi, ktorý podľahol nákaze odobral kúsok chorého tkaniva, ktoré potom vstrekol do zdravých zvierat. Ich osud bol bez výnimky spečatený. Napriek tomu že z tiel mŕtvych zvierat získaval opakovane bacily tuberkulózy, nedali sa v žiadnej kultivačnej pôde rozmnožovať. Boli to zrejme dokonalé parazity, ktoré sa vyvíjajú len v živom organizme. A tak sa Koch dopracoval k svojmu  najprevratnejšiemu objavu: za kultivačnú pôdu zvolil sérum z čerstvo zabitého hovädzieho dobytka – a spočiatku neuvidel nič. Na pätnásty deň, keď už pomaly strácal nádej na úspech, zbadal, že sa jej zamatový povrch pokryl množstvom drobných bodiek. Boli to bacily tuberkulózy. Koniec pokusu možno dopovedať niekoľkými slovami. Kochovi napadlo, že by mal zamoriť vzduch, ktorý dýchajú pokusné zvieratá v klietkach bacilmi tuberkulózy. Za chvíľu na to zvieratá zomreli.

Dňa 24. marca 1882 sa v Berlíne konalo zasadanie Fyziologickej spoločnosti. Koch na ňom predstavil výsledky svojho výskumu. Ešte v ten deň obletela Berlín správa o objavení bacilov tuberkulózy a o deň neskôr o tom vedel už celý svet. Koch však bol na stope ďalšieho bacilu. Bol to pôvodca choroby, ktorá prenikla roku 1883 z Indie do Európy. Vybral sa do Alexandrie. Kým pracoval, cholera zmizla tak záhadne, ako prišla. Atak sa vrátil do Berlína. V batožine si však niesol mikróby, o ktorých bol Koch presvedčený, že sú pôvodcovia cholery. Neskôr odišiel do Indie, kde sa mu podarilo vykultivovať na bujóne pôvodcu cholery. Za svoj objav získal vyznamenanie, rad Koruny s hviezdou. Z nasadením vlastného života zvíťazil nad cholerou.

Nad starým profesorom Pettenkoferom však zvíťaziť nedokázal. „Pošlite mi pár tých Vašich takzvaných bacilov cholery, a ja Vám dokážem že sú neškodné“ , napísal Kochovi profesor Pettenkofer. Koch mu teda poslal skúmavku tých najvirulentnejších. Na veľké zdesenie prítomných, Pettenkofer prehltol celý obsah skúmavky, ktorý by za normálnych okolností položil regiment vojakov. Dodnes ostalo záhadou, prečo sa mu nič nestalo.