Urbánek sa pokúsil sformovať model folklorizovanej ľudovej hry. V mnohých hrách používa ľudové spevy, príslovia, porekadlá, čím si získava najmä vidiecke obecenstvo. Do tejto skupiny patria hry Rozmarín (1899) a Škriatok (1902). Nastupujúci hlasisti tieto diela však ostro skritizovali, pre ich konvenčné kresťanské moralizovanie. V dráme Krutohlavci (1928) rieši konflikt medzi dedinským boháčom a chudobným roľníkom. Bohatý gazda chce zabrániť synovej láske k chudobnej Katke Novákovej. Mladí sa nevzdávajú a ich láska nakoniec zvíťazí. V hrách Slepý pastier(1923) a Sionitka (1928) prevláda kresťanský humanizmus. Ferko Urbánek písal aj divadelné hry pre deti a mládež: Vianoce (1931), Jánošíkov poklad (1932), Janko a Anička (1932), Biela pani (1934).Urbánkové diela vychádzajú z idealistického chápania zápasu dobra so zlom a triednych vzťahov. Aj tak však jeho práce vychádzali v mnohých vydaniach. Po roku 1918 sa dostalo niekoľko jeho hier i na javisko SND, ba miestami sa uvádzali v niektorých mimobratislavských profesionálnych divadlách. Populárnymi sa stali aj niektoré jeho vlastenecké a náboženské verše, ktoré zhudobnil Schneider-Trnavský.