Ferko Urbánek: životopis

Pochádzal z rodiny staviteľa, ktorý sa v roku 1865 presťahoval s rodinou do Dohnian, kde si kúpil gazdovstvo. V roku 1870-1874 študoval na slovenskom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, ďalší rok študoval na gymnáziu v Ostrihome, odkiaľ ho vylúčili pre slovenské národné cítenie. Štúdium na bynskobystrickom gymnáziu musel prerušiť pre srdcovú chorobu. Neskôr sa zaúčal v lekárni a zastupoval notára v Dolnom Kubíne. V roku 1883 začal gazdovať v Dohňanoch na otcovom majetku. Po hospodárskom úpadku, požiari domu a manželkinej smrti sa presťahoval do Trnavy. Pôsobil tam ako tajomník spolku sv. Vojtecha. Od roku 1922 pracoval ako tajomník Slovenskej ligy v Bratislave. Býval v Petržalke.

Ťažisko Urbánkovej literárnej činnosti je v dramatickej tvorbe. Dostal sa k nej cez záujem o ochotnícke divadlo, ktorému sa venoval na všetkých pôsobiskách ako herec, organizátor a postupne aj ako autor. Počas svojej literárnej činnosti napísal okolo 60 divadelných hier. Najprv písal krátke spoločenské veselohry a salónne frašky. Medzi jeho prvotiny patria spoločenské komédie Za živa v nebi (1898) a Diabol v raji manželskom (1899), v ktorých s humorom zachytil príbehy zo života vyšších kruhov.

Urbánek sa pokúsil sformovať model folklorizovanej ľudovej hry. V mnohých hrách používa ľudové spevy, príslovia, porekadlá, čím si získava najmä vidiecke obecenstvo. Do tejto skupiny patria hry Rozmarín (1899) a Škriatok (1902). Nastupujúci hlasisti tieto diela však ostro skritizovali, pre ich konvenčné kresťanské moralizovanie. V dráme Krutohlavci (1928) rieši konflikt medzi dedinským boháčom a chudobným roľníkom. Bohatý gazda chce zabrániť synovej láske k chudobnej Katke Novákovej. Mladí sa nevzdávajú a ich láska nakoniec zvíťazí. V hrách Slepý pastier(1923) a Sionitka (1928) prevláda kresťanský humanizmus. Ferko Urbánek písal aj divadelné hry pre deti a mládež: Vianoce (1931), Jánošíkov poklad (1932), Janko a Anička (1932), Biela pani (1934).Urbánkové diela vychádzajú z idealistického chápania zápasu dobra so zlom a triednych vzťahov. Aj tak však jeho práce vychádzali v mnohých vydaniach. Po roku 1918 sa dostalo niekoľko jeho hier i na javisko SND, ba miestami sa uvádzali v niektorých mimobratislavských profesionálnych divadlách. Populárnymi sa stali aj niektoré jeho vlastenecké a náboženské verše, ktoré zhudobnil Schneider-Trnavský.