Andrej Žarnov: životopis

Vl. menom František Šubík sa narodil 19. novembra 1903 v Kuklove, okres Senica. Základnú školu vychodil v rodisku, gymnázium v Skalici a v Trnave. Potom študoval na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, ktorú skončil v roku 1931. V odbore patológie sa stal medzinárodne známym.

Básnickej tvorbe sa začal venovať v rokoch stredoškolského štúdia. Prvé básne mu vyšli vo Vatre a Slovenských pohľadoch. Knižne debutoval v roku 1925 zbierkou Stráž pri Morave. Týmto dielom sa Žarnov otvorene hlásil k tvorbe Marina Rázusa. Kritizuje tu centralistický čechoslovakizmus a vyzýva k všeobecnej náprave v duchu objektívneho humanizmu a spravodlivosti. Vyjadruje sa priamočiaro o pálčivých politických problémoch, jeho reč je drsná, prudká, vášnivá. Bezprostredne po vydaní bola táto zbierka skonfiškovaná nadriadenými orgánmi. Do verejného kultúrneho obehu sa dostala až v roku 1940. V roku 1929 vyšla zbierka Brázda cez úhory, ktorá bola inšpirovaná jeho pobytom v USA. V porovnaní s debutom sa výrazne zmenil štýl a stavba zbierky. Autor je v nej jemnejší a zvyšuje poetickú účinnosť. Ďalšia zbierka Hlas krvi vyšla v roku 1936 a autor ňou vyjadruje svoj vzťah k rodnej zemi. Za zbierku Štít (1940) dostal prvú slovenskú Štátnu cenu za literatúru. Smrť jeho sedemročného syna, ktorému nevedel pomôcť ani ako otec ani ako lekár, ho inšpirovala k napísaniu zbierky Mŕtvy (1941). Je to jedna z najtrúchlivejších skladieb našej lyriky. Obsahuje devätnásť básní, ktoré sa vyznačujú tvarovou a myšlienkovou čistotou, sugestívnym gestom bezmocného smútku a mnohoznačnej zámlky.

Ďalšou udalosťou, ktorá nezmazateľne zasiahla do života Andreja Žarnova sa stala na jar roku 1943. Autor sa stal členom medzinárodnej skupiny lekárov, ktorá mala skúmať masové hroby poľských dôstojníkov v Katyńskom lese. Komisia dospela k názoru, že vraždy sa stali v roku 1940, keď táto oblasť patrila Sovietskemu zväzu. Poľských dôstojníkov teda nezavraždili Nemci, ako sa pôvodne predpokladalo, ale Sovietska armáda. Toto stanovisko zastával aj Žarnov a preto musel v apríli roku 1945 emigrovať do západného Nemecka. To mu zachránilo život. No po troch mesiacoch bol deportovaný späť do Bratislavy, a po súde uväznený v Leopoldove. Po odpykaní trestu pôsobil ako obvodný lekár v Trnave. Neskôr aj s rodinou emigroval do USA.

V emigrácii mu vyšla zbierka Presievač piesku (1978). Z tejto zbierky sú najznámejšie básne Slovenský žiaľ a Kvapka krvi, v ktorá vznikla v roku 1968 na protest proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-slovenska. Neskôr sa venoval aj prekladom (Shakespeare, Wilde, Wojtyla).
Andrej Žarnov zomrel 16. marca 1982 v New Yorku.