Vl. menom František Šubík sa narodil 19. novembra 1903 v Kuklove, okres Senica. Základnú školu vychodil v rodisku, gymnázium v Skalici a v Trnave. Potom študoval na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, ktorú skončil v roku 1931. V odbore patológie sa stal medzinárodne známym.

Básnickej tvorbe sa začal venovať v rokoch stredoškolského štúdia. Prvé básne mu vyšli vo Vatre a Slovenských pohľadoch. Knižne debutoval v roku 1925 zbierkou Stráž pri Morave. Týmto dielom sa Žarnov otvorene hlásil k tvorbe Marina Rázusa. Kritizuje tu centralistický čechoslovakizmus a vyzýva k všeobecnej náprave v duchu objektívneho humanizmu a spravodlivosti. Vyjadruje sa priamočiaro o pálčivých politických problémoch, jeho reč je drsná, prudká, vášnivá. Bezprostredne po vydaní bola táto zbierka skonfiškovaná nadriadenými orgánmi. Do verejného kultúrneho obehu sa dostala až v roku 1940. V roku 1929 vyšla zbierka Brázda cez úhory, ktorá bola inšpirovaná jeho pobytom v USA. V porovnaní s debutom sa výrazne zmenil štýl a stavba zbierky. Autor je v nej jemnejší a zvyšuje poetickú účinnosť. Ďalšia zbierka Hlas krvi vyšla v roku 1936 a autor ňou vyjadruje svoj vzťah k rodnej zemi. Za zbierku Štít (1940) dostal prvú slovenskú Štátnu cenu za literatúru. Smrť jeho sedemročného syna, ktorému nevedel pomôcť ani ako otec ani ako lekár, ho inšpirovala k napísaniu zbierky Mŕtvy (1941). Je to jedna z najtrúchlivejších skladieb našej lyriky. Obsahuje devätnásť básní, ktoré sa vyznačujú tvarovou a myšlienkovou čistotou, sugestívnym gestom bezmocného smútku a mnohoznačnej zámlky.