Dlhoročné štúdium jednotlivých ľudových architektúr prinieslo svoje ovocie v podobe 14-zväzkovej práce encyklopedického charakteru Die slowakische Volksarbeit. Táto kniha vyšla trojjazyčne vo Viedni. Týmto spôsobom prispel Jurkovič k oboznámeniu domácej i zahraničnej verejnosti s ľudovým umením.

Táto publikácia však nebola v Jurkovičovom bohatom diele ojedinelá a vydal niekoľko podobných. Svoje poznatky zo štúdia ľudových stavieb na Valašsku zhrnul v teoretickej práci Malování štítú na Valašsku. Tu s obdivom zdokumentoval ornamentiku na štítoch domov. S fotoaparátom prešiel krajinu od Valašska cez Záhorie, Myjavu, celé Slovensko až po Gemer a zdokumentoval nespočetné množstvo stavieb, exteriérov i interiérov, nástrojov, krojov, výšiviek a čipiek, ktoré sčasti publikoval v zošitoch, vychádzajúcich v rokoch 1905 až 1913 vo Viedni pod názvom Práce lidu našeho. Tieto poznatky neskôr zúročil aj v práci: „... Slowak popular art (Slovenské ľudové umenie), v katalógu k výstave slovenského umenia (zúčastnilo sa jej aj skalické výšivkárske družstvo) v Londýne v Doré galery v roku 1911, v ktorej prezentoval hlavne špecifiká a hodnoty ľudového staviteľstva, textilnej tvorby a odevu v kontexte so svetovou kultúrou.“

Dušan Jurkovič vo svojej práci architekta dokázal skĺbiť aj svoju záľubu v športe a turistike. Rád sa túlal slovenskou prírodou a okrem fotografií zbieral aj ľudové piesne a rozprávky. Ako amatérsky jaskyniar zorganizoval komisiu, ktorej úlohou bolo preskúmať sprístupnenie demänovských jaskýň.

Jurkovičovým dlhoročným domovom sa stalo Brno. Jeho práce tu boli vysoko oceňované a on sa stal jedným z najžiadanejších architektov. Tvoril projekty pre významné inštitúcie, mestské samosprávy a popredné osobnosti spoločenského života. Jedným z nich bol aj moravský podnikateľ R. Bartelmus. Táto práca sa stala v jeho živote jednou z najdôležitejších, pretože práve pri nej sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Boženou, dcérou podnikateľa Bartelmusa. V rozmedzí rokov1904 až 1907 sa Jurkovičovcom narodili traja synovia – Juraj, Ján a Pavol. Ich otec nechal pre svoju rodinu postaviť pri Brne dom podľa vlastných projektov. Dnes sa radí k jeho najlepším prácam.

V roku 1901 odišiel do Luhačovických kúpeľov a tam realizoval svoje návrhy známych kúpeľných stavieb, stal sa dvorným architektom Luhačovíc. Postavil tu niekoľko liečebných centier a charakteristické znaky jeho tvorby sa dodnes zachovali na celkovom vzhľade kúpeľov. Luhačovice sa jeho tvorbou pýšia i na svojich internetových stránkach. „Myšlienkou komplexnej prestavby kúpeľov sa zaoberal od roku 1902 až do prvej svetovej vojny. Z rozsiahlej série projektov sa pre byrokratické obštrukcie uskutočnilo iba torzo. Luhačovické stavby však napriek tomu patria ku klenotom modernej českej, ako aj slovenskej architektúry. Predstavujú jednu z najkrajších ukážok česko-slovenskej vetvy európskej secesie.“