Spomedzi všetkých významných stavieb, návrhov, ale aj veľkých činov Dušana Jurkoviča je pochopiteľne najznámejšia realizácia pamätníka generála M. R. Štefánika – Mohyla na Bradle. Tomuto projektu však predchádzali mnohé iné stavby podobného charakteru.
Ako architekt musel počas 1. svetovej vojny nastúpiť na vojenskú službu vo funkcii projektanta poľných cintorínov pri veliteľstve v Krakove. Tu navrhol celý komplex vojenských cintorínov, situovaných v oblasti západnej Haliče. Viacerí výtvarní teoretici považujú stavby cintorínov za majstrove umelecky najhodnotnejšie diela. Tu sa začala známa Jurkovičova pomníková tvorba a zavŕšil sa prechod od dreva ku kameňu. A práve vtedy mohla začať vznikať Štefánikova Mohyla.

Po roku 1918, kedy vznikla slobodná Československá republika sa Jurkovič rozhodol vrátiť z Brna späť na Slovensko. Najprv sa zastavil v Skalici, kde mal silné rodinné a priateľské zázemie, ale natrvalo sa usadil v Bratislave. Bol nadšeným priaznivcom novej republiky a postavenia Slovákov v nej. Preto keď ho po tragickej smrti prvého ministra obrany ČSR M. R. Štefánika požiadal prezident a Štefánikov blízky priateľ Tomáš Garique Masaryk, aby navrhol pomník pre tohto významného Slováka, Jurkovič neváhal a dal sa do práce na projekte mohyly. Toto dielo sa stalo vyvrcholením jeho pomníkovej tvorby, a predstavuje jeden zo skutočných vrcholov pamätníkovej monumentálnej tvorby medzivojnového obdobia v stredoeurópskom meradle. Výber lokality na severnom výbežku Malých Karpát nad rodiskom generála zaručili prirodzenú dominantnosť pamätníka celému okoliu.

„Vlastná architektúra mohyly je charakterizovaná kontrastom horizontálnych a vertikálnych hmôt, tvorených pyramidálnymi terasami , vrcholovou tumbou a nárožnými obeliskmi. Výzdoba pamätníka je obmedzená na nápisy a kamenné reliéfy vencov po obvode tumby. Nárožia dolnej terasy sú akcentované mohutnými zapustenými vatrovými komorami. Monumentálnosť kompozície mohyly, podtrhnutá strohosťou detailu, spolupôsobiaca s krajinným prostredím sa stala rozhodujúcim dôvodom pre prijatie tohto Jurkovičovho diela za symbol Česko-slovenskej štátnosti medzivojnového obdobia.“
Jurkovič mal k Štefánikovi blízky vzťah, lebo obaja prežili detstvo v kraji pod Bradlom. Projektom mohyly splnil Štefánikovo želanie spočinúť v rodnej pôde. Mohyla, slávnostne odhalená 23. septembra 1928, patrí k vrcholom monumentálnej pomníkovej tvorby na Slovensku. Taktiež vytvoril diela na pamiatku osobností ako: P. O. Hviezdoslav, J. Kollár, J. Björson, J. M. Hurban, dr. Pavel Blaho.