J.R.R. Tolkien: životopis

John Ronald Reuel Tolkien

Narodil sa 3.januára 1892 v juhoafrickom meste Bloemfontain, kam jeho rodičia odišli z Birminghamu, aby začali nový život.
Po smrti otca, roku 1895, sa rodina vrátila späť do Anglicka a usadila sa v dedine Sarehole, v kraji, o ktorom sa hovorí, že sa stal predlohou pre autorovu fiktívnu krajinu Stredozem . Tolkien často tvrdil, že práve v Sarehole prežil najkrajšie a najšťastnejšie roky svojho detstva. Najúžasnejšou vecou v dedine bol pre malého chlapca mlyn v Cole Bank Road, Hall Green, kde Ronald a jeho brat trávili dlhé hodiny. Častokrát ich z mlyna vyhnal mlynárov syn, ktorému dali prezývku Biely obor. Pre Tolkiena bol mlyn taký dôležitý, že v časoch, keď začal upadať, založil fond na jeho záchranu. Dodnes je v prevádzke ako expozícia Birminghamského mestského múzea. Približne roku 1900 začal Tolkien chodiť do školy kráľa Edwarda. V tomto čase sa stal oddaným katolíkom a jeho hlboká viera v ňom zostala po celý život. Tolkienova matka, diagnostikovaná ako diabetička, počas zotavovania blízko Rednalu roku 1904 zomrela. Ronalda a jeho brata Hilaryho poslali k tete, kde bývali štyri roky. Blízko ich bytu na Stirling Road stojí Viktoriánska veža, časť Eedgbaston Waterworku, a známa veža Perrot´s Folly. O tejto dvojici sa hovorí, že boli námetom na Minas Morgul a Minas Tirith, Dve veže, podľa ktorých bol pomenovaný druhý diel Pána prsteňov.

Po odchode zo Stirling Road sa Ronald Tolkien na krátky čas presťahoval na Duchess Road, kde stretol a zamiloval sa do Edith Brattovej. Tolkien mal v tej dobe 16 rokov a jeho opatrovník Otec Morgan nemohol dovoliť, aby milostný vzťah pokračoval. Ronalda a jeho brata preto presťahoval na 4 Highfield Road a zakázal mu, čo i len vidieť Edith, až kým nedovŕši dvadsiaty prvý rok. Edith pre každý prípad presťahovali do Cheltenhamu. Neskôr získal Ronald štipendium na štúdium klasickej literatúry v Exeter College, na Oxfordskej univerzite. Do Oxfordu odišiel roku 1911. Štúdium ukončil roku 1914,keď začala prvá svetová vojna. Nastúpil do dôstojníckeho výcvikového zboru a bol menovaný signalizačným dôstojníkom práporu. Edith bola zatiaľ zasnúbená s farmárom z Warwickshire, ale keď v januári 1913 dovŕšil Ronald vek dospelosti, zásnuby zrušila. V stredu, 22. 1916, po rannej omši v rímsko-katolíckom kostole Nepoškvrnenej Panny Márie, vo Warwicku, sa vzali. Tri mesiace potom povolali Ronalda k Lancashirským strelcom, pripojil sa k britskej armáde a vo Francúzsku sa zúčastnil bitky o Somme. Väčšiu časť roka 1917 strávil vo vojenskej nemocnici. V tom čase začal písať Knihu stratených povestí (The book of lost tales). Po vojne získal miesto na Leedskej univerzite a stal sa profesorom anglického jazyka. To už bol otcom a spolu s manželkou a synom sa roku 1925 vrátili späť do Oxfordu, kde sa stal profesorom anglosaských jazykov. V tomto období si Tolkien, C. S. Lewis a niektorí ďalší ich priatelia vytvorili skupinu „Inklings“. Pravidelne sa schádzali v Eagle a Child Pub a čítali si svoje najnovšie práce.
Roku 1945 sa J. R. R. Tolkien stal profesorom anglického jazyka a literatúry v Mertone. Ubytoval sa na Manor Road číslo 5, kde žil tri roky. Roku 1950 mu univerzita poskytla dom na Holywell Street. Trvalejšie sa však usadil až v dome na Sandfield Road 76, v ktorom žil 15 rokov.
Tolkien prestal vyučovať roku 1959 a roku 1968 sa spolu s manželkou Edith presťahovali do Bournemouth. Edith zomrela roku 1971 a Tolkien sa vrátil späť do Oxfordu.
Dňa 28. augusta 1973 odišiel na dovolenku do Bournemouth, o dva dni nato ho s bolesťami previezli do nemocnice, kde mu lekári zistili prasknutý žalúdočný vred. Na následky zápalu J. R. R. Tolkien 2. septembra 1973 zomrel. Pochovaný bol spolu so svojou ženou na Wolvercote Cemetery v Oxforte.

Na ich náhrobnom kameni je napísané:
Edith Mary Tolkien Luthien
1889-1971
John Ronald Reuel Tolkien Beren
1892-1973

J. R. R. Tolkien vydal nikoľko odborných prác, napr. Slovník strednej angličtiny (A Middle English Vocabulary, 1922), kritické vydanie stredovekej romance Sir Gawain a Zelený Rytier (Sir Gawain and Green Knight, 1925) či esej Beowulf- príšery a kritici (Beowulf- the Monsters and the Critics). Čitateľský úspech mu však priniesol až rozprávkový príbeh z fiktívnej dávnovekej krajiny Stredozeme Kniha stratených príbehov (The Book of Lost Tales, 1917). V Stredozemi sa odohráva aj kniha Hobit (Hobit, 1937) a túto tému široko rozpracoval v rozsiahlej trilógii Pán Prsteňov (The Lord of the Rings, 1954- 1956), ktorá vzbudila obrovský záujem medzi mládežou na celom svete, vyšla v nespočetných knižných vydaniach a bola úspešne sfilmovaná. Osudy Stredozeme a jej obyvateľov sleduje aj epos Silmarillion (The Silmarillion, 19770, ktorý vyšiel až po autorovej smrti.