V zbierke Otvorené okná sa podarilo Novomeskému nasledovať obidve svoje tvorivé línie, avantgardnú aj sociálnu. V zbierke Svätý za dedinou sa objavujú básne so španielskou tématikou (Španielska krajina, Sen, Kondontiér) ako reakcia na Novomeského pobyt na fronte španielskej občianskej vojny(tú opisuje ako ,,čas pušiek dýk a náreku”1 ). Vyjadruje obavu zo samoty v napätej situácii: ,, S úzkosťou, steskom, s vierou, myšlienkami / byť i sám / Len byť! / Ach byť a nebyť sám!“2Básnik sa v zbierke vyhýba verbalizmu, v značnej miere pracuje s básnickou skratkou a používa symboly, podobenstvá, grotesku na
vykreslenie problematického obdobia.

Zbierka Pašovanou ceruzkou, napísaná v roku 1940 vo väzení v Ilave pokračuje v myšlienke predošlej zbierky, teda vo vykreslovaní zlej situácie. Ukazuje sa tu motív cesty spojenej zo životom, ďalej motív ,,zastaveného času”.

Po prepustení z väzenia sa autor vracia dvoma poémami – Vila Tereza a Do mesta 30 minút. Prvá z nich je obhajobou umeleckej avantgardy 20. storočia a umelecký hold Októbrovej revolúcii. Druhá je venovaná pamiatke Vladimíra Clementisa, nespravodlivo obvineného a popraveného v 50 rokoch.

Zbierka Stamodtiaľ a iné predstavuje Novomeského ako básnika medzivojnového obdobia, ale výrazne sa prejavujú motívy osobnej tragédie, hlavne podpora humánnosti a silných morálnych zásad.

Tragiku vlastného života vyjadril autor v básňach Múdrosť a Pod Oblokom. K problematike SNP sa vracia v básni Analýza.

Venoval sa aj umeleckému prekladu a napísal aj množstvo publicistických, propagačných a literárno-kritických materálov.

Zhrnutie: 

Autor vo svojom diele veľmi dobre podal obraz doby, odpor voči fašitickej okupácii a zároveň vypovedal o svojich komunistických ideáloch a nesplnených snoch.

V jeho diele sa objavujú motívy tragédie, či osobnej (hlavne v zbierke Nedeľa) alebo spoločenskej (báseň Analýza), ďalej motív ľudského života a bezmocnosti človeka proti osudu.