referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Henrieta
Nedeľa, 28. novembra 2021
Amerigo Vespucci: životopis
Dátum pridania: 15.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Matrix
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 547
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.9
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 3m 10s
Pomalé čítanie: 4m 45s
 
Niektorí historici hovoria, že to bol moreplavec, ktorý si uvedomil, že Amerika nie je Ázia. Iní vravia, že bol drzým obchodníkom, ktorý svoje meno daroval novému kontinentu vďaka podvodu. Reč je o Amerigovi Vespuccim.

Amerigo Vespucci sa narodil v bohatej florentskej rodine 9. marca 1454. Vyštudoval všetko, čo sa v tých časoch dalo, aby sa mohol naučiť čo najviac o mori. Preto študoval fyziku, geometriu, astronómiu a kozmografiu. Odbory, v ktorých talianski vedátori v pohnutých časoch 15. storočia vynikali.

K sláve mu pomohla bohatá rodina Mediciovcov. Tento klan v tom čase Florencii vládol a obchodoval s celou Európou. V roku 1491 sa Vespucci ako obchodný zástupca Mediciovcov dostal do španielskej Sevilly. Ako obchodník uspel, spoznal sa s moreplavcami, ich lodiam dodával všetko, čo na cesty do zámoria potrebovali. Medzi nimi bol aj Krištof Kolumbus…

Vespuccimu sa podarilo vybudovať výborné kontakty na španielskom a portugalskom kráľovskom dvore. Už nepotreboval nič viac, aby sa mohol vybrať na vysnívanú cestu na Západ. Nikto ale nevie, kedy svoju prvú cestu podnikol. Niektorí hovoria, že v roku 1496, iní spomínajú rok 1499. Rovnako nie je známe, koľkokrát plával k dnešnému americkému kontinentu. Hovorí sa o dvoch až štyroch výpravách.

Prvú výpravu viedol španielsky moreplavec Alonso de Ojeda. Podarilo sa im doraziť na ostrovy Trinidad a Margarita a odtiaľ až do zálivu Maracaibo. Vespucci vycítil možnosť zárobku. Na niektorých ostrovoch v Antilách pochytali domorodcov, aby ich potom v španielskom Cádize predali ako otrokov. Biznis je biznis a cestu bolo treba zaplatiť.

Niektorí historici vravia, že Vespucci sa na prvú cestu vybral ako bohatý turista. Iní tvrdia, že sa venoval pozorovaniu hviezd a že jediným cieľom jeho cesty bolo nájdenie hviezdy, o ktorej si myslel, že je nad južným pólom. Keby ju našiel, moreplavcom by uľahčil navigáciu.
Krátko po návrate z prvej cesty už presviedčal portugalského kráľa o potrebe druhej cesty. Uspel a dostal sa až k brehom dnešnej Argentíny. To však nebola pointa oboch výprav. Zatiaľ čo Kolumbus až do svojej smrti veril, že sa dostal do Ázie, Vespuccimu napadlo, že by mohlo ísť o iný kontinent. Možno ešte väčší, ako sa pôvodne predpokladalo. Nikdy neveril, že dorazil do Ázie.

Túto myšlienku zapísal a keď sa vrátil do Španielska, všetkým tvrdil, že objavil nový kontinent. List s takýmto „objavom“ poslal aj do rodnej Florencie, kde sa dostal do rúk nemeckému kartografovi Martinovi Waldseemüllerovi. Vespucci v liste, samozrejme, klamal, pretože veľmi dobre vedel, že na ostrovoch, ktoré pri svojich cestách navštívil, už zopár rokov viseli španielske vlajky. Tie tam nechali Kolumbovi námorníci.
Ľudia ale Vespuccimu uverili a práve Waldseemüller ako prvý na svojej mape v roku 1504 na počesť „objaviteľa“ nový kontinent označil hrubým nápisom „America“. Nemecký kartograf vraj miloval pomenúvanie nových krajín a Amerika sa mu pozdávala viac ako Amerigo. Na konci slova vraj chcel mať samohlásku „a“, aby sa názov podobal už objaveným kontinentom „Afrika“ či „Ázia“. Mapu vytlačil a tisíc kusov predal po celej Európe. Až o niekoľko rokov vraj prišiel na to, že Vespuccimu naletel. Bolo ale už neskoro. Názov „America“ sa ujal.
Vespucci sa stal vďaka podvodu slávnym. Zostal v Španielsku, kde prežil posledné roky svojho života. Zomrel 22. februára 1512 so všetkými poctami, pompami a kanonádami.

A čo sa stalo so skutočným objaviteľom Ameriky? Krištof Kolombus zomrel v zabudnutí. V hrobe sa ale nemusí až tak obracať. Jeho meno nosí aspoň juhoamerická Kolumbia či kanadská Britská Kolumbia.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.