„Nebyť Elvisa, nikdo by nič nenahral,“ povedal rokenrolový spevák a gitarista Buddy Holly o nenahraditeľnosti Elvisa Presleyho. Teórie o vzniku rokenrolu pripomínajú hádky vedcov a teológov o existencii Veľkého tresku. Isté je, že jeho singel Heartbreak Hotel z roku 1956 zmenil vnímanie modernej hudby najprv v Amerike a potom na celom svete. Sebavedomý Elvis vtedy prekonal popularitu Jamesa Deana. Zatiaľ čo Dean hral podľa hollywoodskych pravidiel, on dal hudbe úplne nové zákony. Elvis zomrel 16. augusta 1977 v Memphise.

Tisíce ľudí tiahnu každoročne do Gracelandu, Elvisovho obrovského sídla v Memphise, ale príbeh rokenrolu sa začal v malom štúdiu firmy Sun Records v inej štvrti tohto mesta. Jej majiteľ Sam Phillips nahrával všetko - od detí, o ktorých si ich rodiča mysleli, že sú veľké talenty, až po černošských bluesmanov.

Jeden deň štúdio navštívil mladý šofér kamiónu, postavil sa pred mikrofón so žiadosťou, že chce urobiť nahrávku pre svoju mamu. Po niekoľkých návštevách ho začali doprevádzať gitarista Scotty Moore a basista Bill Black. Na jedno spoločné stretnutie Elvis priniesol pieseň Arthura Crudupa That‘s All Right. „Bolo to iné. Nie pop, ale rokenrol - mutant popu, blues a country. Nahrávka vznikla 5. júla 1954 na ulici 706 Union Avenue,“ spomína Phillips.

Presley sa narodil 8. januára 1935 v Tupele. Jeho brat - dvojča zomrel šesť hodín po pôrode. Jeho rodina patrila k tým chudobnejším a mladý Elvis bol nútený hľadať si prácu. Popritom sa vraj potĺkal ulicami ako každý iný výrastok. Nikdy si nezaložil skupinu, ale vždy sa cítil ako hviezda. Gitarista Moore si spomína na ich prvé stretnutie v štúdiu: Elvis mal na sebe ružový oblek a biele topánky. Elvisov talent stál 35-tisíc dolárov. Za toľko peňazí ho Phillips predal firme RCA.

V hitparádach už bodovali všetky neskoršie legendy, ako Fats Domino, Chuck Berry alebo Bill Halley, ale až naštvaný Heartbreak Hotel spôsobil obrovské zemetrasenie. Elvis oslovil frustrovanú americkú mládež. Bol prvým bielym mužom, ktorý držal mikrofón spôsobom, že by chcel dostať do postele celý svet. „Niektorí ľudia poklepávajú nohou, iní prstami a ďalší sa hojdajú z boka na bok. Ja robím všetko naraz,“ povedal Elvis v roku 1956.

Nikdy skutočne nevedel, čo so svojím talentom. Nikdy nenapísal vlastnú pieseň (pod Love Me Tender je uvedený ako spoluautor), ale bol schopný okopírovať každý žáner. Desaťročné obdobie od roku 1957 sa považuje za jeho najúspešnejšie, aj keď musel súperiť s novými generáciami hudobníkov - s The Beatles alebo Bobom Dylanom, ktorí z neho urobili nadbytočnú legendu. Ale nesmrteľnosť jeho hitov z tejto éry, napr. Can‘t Help Falling in Love alebo Love me Tender, zotreli rokmi všetky predsudky ohľadom jeho „úpadkového“ žánru.

V jeho živote došlo k viacerým zlomom. Dva roky slúžil propagačne v americkej armáde. Keď sa vrátil, rokenrolová éra práve dohorievala. Prestal vystupovať a energiu vložil do Hollywoodu. Natočil desiatky slabých filmov, a tak jediné, čo z celuloidového pásu prežilo, boli jeho piesne.

Vrátil sa až vďaka televíznemu vystúpeniu pre NBC v roku 1968. Keď rockový svet plával na vlne smrteľnej vážnosti, Elvis hral úlohu rokenrolového kráľa, aj keď v mierne parodickom kontexte.

Do smrti odohral ešte ďalších 1000 vystúpení, ale nikdy nevystúpil mimo Spojených štátov. V Las Vegas spieval päť týždňov dva koncerty denne. „Mnohokrát sme nemali dosť a na hoteli sme spievali až do rána, väčšinou gospelové skladby,“ spomínal v roku 1972 vo filme Elvis in Tour.

Dlhé a náročné šnúry mohol absolvovať iba s pomocou zvyšujúcich sa dávok stimulujúcich prostriedkov. V roku 1973 poznačil Elvisa rozchod so ženou Priscillou, s ktorou mal dcéru Lisu Mariu. Jeho drogová závislosť sa prehĺbila a nadváha vytvorila zo sexuálneho idolu obéznu figúrku, ktorá sa stala terčom posmechu.