Armstrong bol hudobne aktívny až do svojej smrti. Keď mu jeho osobný lekár dohováral, aby zrušil svoje koncerty, povedal: „Tí ľudia na mňa čakajú, musím to urobiť, doktorko, musím tam ísť.“

Bol viac než džezovým muzikantom - rúcal rasové bariéry ešte v čase, keď v USA vládla prísna segregácia. Patril medzi prvých černochov, ktorých si obľúbilo biele publikum. Mnohí čierni aktivisti ho však v 50. a 60. rokoch obviňovali, že sa príliš nezaujíma o postavenie černochov v americkej spoločnosti. Od 60-ročného človeka toho chceli až príliš.

Louis Armstrong zomrel na infarkt 6. júla 1971 v New Yorku. „Keď umriem, pred nebeskou bránou si zahrám s archanjelom Gabrielom,“ asi takto si najväčší džezman predstavoval svoje posledné číslo.

„Keď som vychádzal o polnoci z jedného divadla vo Francúzsku, začul som zvláštnu melódiu. Na loďke v rieke pred divadlom stál černoch a vo vetre hral na trúbke. Bol to Louis a ja som nikdy v živote nepočul nič krajšie. Bol to skutočný džez,“ spomína klarinetista Barney Bigard z All Stars na svojho nesmrteľného šéfa.