referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Edmund
Štvrtok, 1. decembra 2022
Louis Armstrong: životopis
Dátum pridania: 17.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Matrix
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 743
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 
Louis „Satchmo“ Armstrong je podľa Guinessovej knihy rekordov najstarším interpretom na svete, ktorý vyhral americkú hitparádu. Jeho podanie Hello Dolly v roku 1964 zmietlo z prvého miesta The Beatles. Armstrong stál pri zrode džezovej hudby. Neopakovateľným spôsobom hry na trúbke dlhý čas ovplyvňoval jej vývoj. Americký magazín Life v ankete Top 100 - Ľudia, ktorí tvorili toto tisícročie, prirovnal jeho tvorbu k niečomu takému samozrejmému, ako je lietadlo alebo telefón. Podľa niektorých bol „najlepší džezman všetkých čias“, ktorý v roku 1965 koncertoval aj v Československu.

Louis Daniel Armstrong stál pri zrode džezovej hudby. Narodil sa v New Orleans, meste hudby, pravdepodobne 4. júla 1900. O Louisa sa starala matka so sestrou, otec stačil zmiznúť ešte pred jeho narodením. Vychovala ho ulica. Tam sa naučil, ako získať nejaké peniaze. V roku 1912 sa dostal do detského domova. Strieľal som na oslavách Nového roka z ukradnutej pištole, spomína Armstrong vo svojej autobiografii. Život v detskom domove dramaticky zmenil Louisov život, keď sa prihlásil do miestnej hudobnej skupiny. Začínal ako spevák, neskôr ako perkusionista a nakoniec ako trubkár.

Trúbka sa stala jeho celoživotnou vášňou. „Môj život, moja celá duša a duch prechádza týmto nástrojom,“ povedal tesne pred smrťou. Jeho najbližší priatelia ho prezývali „Satchmo“ - Satchel mouth, čo vo voľnom preklade znamená „mať papuľu veľkú ako vrece“.

Vystriedal niekoľko skupín, až konečne narazil na staršieho neworleanského džezmana Olivera. Hudobníka, ktorý si za svoju hru na trúbke vyslúžil v meste prezývku The King - Kráľ. Mladý Louis a Oliver dostali v roku 1922 angažmá v Chicagu. V miestnej hudobnej scéne ich trubkárske duety spôsobili rozruch. Nikto nevedel, aký druh hudby to vlastne je, ale publikum už vtedy cítilo, že na pódiu sa deje niečo špeciálne.

Armstrong odmietal žánrové škatuľkovanie. „Džezová hudba, klasická hudba, hudba kvôli peniazom, swingová hudba - to sú všetko iba nové názvy pre tú istú hudbu. A tou je horúca hudba,“ povedal džezman.

Oženil sa trikrát. Jeho umelecké smerovanie rapídne zmenilo stretnutie s jeho prvou ženou, pianistkou Lillian Hardinovou. Krátko po svadbe čerstvý manžel opúšťa svojho kumpána a odchádza hrať do New Yorku s Fletcherom Hendersonom.

Od roku 1925 začína nahrávať pod svojím menom. Vystupuje v kapele svojej manželky. Tá ho na plagátoch neváha označiť za „najlepšieho trubkára na svete“. Zachytáva prvú vlnu big bandov - veľkých orchestrov, kde sa stáva ústrednou postavou. Prerod z neworleanského bláznivého hudobníka na sólistu a vychýreného zabávača bol dokonaný. Bol to práve Armstrong, ktorý v 20. rokoch určoval ďalšie smery vývoja džezovej hudby.

V nasledujúcom desaťročí postupne opúšťa pozíciu inovátora. Pomáha spojiť džez s populárnou hudbu. Po každom sóle alebo skladbe nezabudne pripomenúť nejakú vtipnú historku alebo poznámku.

Žije pre svoje nové publikum. „Nikdy som sa nepokúšal robiť nič, iba ponúknuť ľuďom dobrú šou. Hudba pre mňa neznamená veľa, ak ju nemôžem predviesť na verejnosti,“ tvrdil Armstrong.

Odborníci hovoria, že jeho hudba v tom čase stagnovala. Ubudli brilantné a novátorské sóla na trúbke, do popredia sa dostal jeho lenivý a chrapľavý vokál. Začal pracovať s významom slov. Vynašiel scat - spievanie zhluku improvizovaných hlások a slov - na voľnú hudobnú tému.
V 40. a 50. rokoch už nebol tým, kto určoval smer džezu. V povojnovej ére, ktorá patrila jeho mladším kolegom, si Armstrong našiel svoje miesto. Novú krv do jeho hudby priniesol tvrdohlavý manažér Joe Glaser. Presvedčil ho, aby vystupoval s oveľa komornejším a omladnutým obsadením. Jeho nová sprievodná skupina All Stars Band ho sprevádzala až do konca života.

O niektorých pesničkách sa hovorí, že sú nadčasové. Ale skladba What A Wonderful World, ktorú zložil tri roky pred smrťou, je nesmrteľná. O 20 rokov neskôr zaznela vo filme Good Morning Vietnam.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.