Al Capone: životopis

Jeden z najznámejších gangstrov americkej histórie - Al Capone o sebe hovorieval, že je ako každý iný obchodník, ktorý sa jednoducho venoval iba ponuke a dopytu. Muži zákona si to nemysleli. Považovali ho za vraha, hoci do basy ho nakoniec poslali za daňové úniky. Symbol kolapsu zákona a poriadku v Spojených štátoch 20. rokov sa narodil 17. januára 1899 v newyorskom Brooklyne v rodine prisťahovalcov z Neapolu. Miestny páter ho pokrstil ako Alphonsusa (Alfonsa) Caponeho. Rodina, ktorú si tento legendárny gangster vážil ako soľ, sa pôvodne volala Caponi. Časom sa však amerikanizovala a Al, jedno z deviatich detí, hovorieval, že je pyšný na to, že je Američanom. „Nie som Talianom, lebo som sa narodil v Brooklyne,“ vravieval.

Hoci nebol hlúpy, zo školy ho už ako 14-ročného vyhodili, lebo zmlátil učiteľa, ktorý ho vraj vyprovokoval. Matematiku sa naučil od gamblerov, prírodopis v bordeloch a telesnú výchovu pri výpalníctve a vydieraní. Jeho skutočnou školou sa stala ulica. Medzi pouličným gangmi nechýbali etnické hádky, pri ktorých si budúca gangsterská celebrita postupne brúsila silné päste.

Ako šestnásťročný začal kariéru krčmového vyhadzovača. Nebol však najsilnejší, a tak sa „dopracoval“ k svojim trom jazvám na tvári. Vreckovým nožíkom mu ich urobil istý Frank Galluciano, ktorému sa nepozdávali Alove nemiestne poznámky o jeho sestre. Jazvy na tvári zostali a novinári podľa nich legendárneho ganstra nazvali Scarface - zjazvená tvár.

V roku 1918 sa Al zoznámil s Írkou Mary „Mae“ Coughlinovou, s ktorou sa neskôr oženil. Už krátko po svadbe sa pohádal s írskym gangom, ktorého bossa zmlátil takmer na smrť. Caponeho život bol ohrozený, a tak sa vybral do Chicaga, kde ho už čakal kamarát z detstva Johnny Torrio.

Torrio v Chicagu pracoval u istého Jima Colosima - bossa najväčšieho miestneho gangu. To sa už písal rok 1920 a začal platiť zákon o prohibícii. Torrio si chcel privyrobiť nelegálnym predajom alkoholu. Starému Colosimovi sa to nepozdávalo, a tak sa stalo, že Caponeho „niekto“ peniazmi presvedčil, že „starý“ už nie je potrebný. O pár dní Colosima nebolo a Johnny sa stal šéfom najväčšieho miestneho gangu. Jeho pobočníkom nebol nikto iný ako Al Capone. Zákon o prohibícii vyvolal v chicagskom podsvetí vojnu, pri ktorej prišiel Torrio takmer o život. Bál sa o svoju rodinu, a preto sa stratil v Taliansku. Pred odchodom vymenoval za šéfa gangu Caponeho.

Capone bossov konkurenčných gangov jedného za druhým povraždil. Stal sa z neho „capo di tutti capi“ - šéf všetkých šéfov. Zarábal milióny a stal sa celebritou. Pošramotenú reputáciu si naprával charitou. Budoval chudobince a sirotince.

Polícia sa začalo o Caponeho intenzívnejšie zaujímať po masakre na svätého Valentína v roku 1929, keď jeho muži prezlečení za policajtov postrieľali sedem členov konkurenčnej rodiny. Prostitúciu, bitky, výpalníctvo či vraždy však nikto nevedel „kápovi“ dokázať. Úradom napokon pomohol zákon, podľa ktorého sa museli zdaniť aj ilegálne získané peniaze. Jeden z Caponeho pobočníkov Edward O‘Hare svojho chlebodarcu zradil a polícii povedal, kde nájde účtovnícke záznamy.

Legendárneho „kápa“ zatkli a obvinili z daňových únikov. Dostal 11 rokov, pokutu 50-tisíc dolárov, ďalších 7692 musel zaplatiť za súdne trovy a 215-tisíc ako náhradu za daňové úniky.

V base mu horúca krv ochladla. Hoci sa spočiatku zaplietol do niekoľkých bitiek, neskôr sa rozhodol sekať dobrotu. Nikto si ho však nevšímal a trest mu nezmiernili. Zvolil preto inú taktiku - začal simulovať známky mentálnej nestability. Zvyšok trestu preto strávil v nemocnici, odkiaľ ho 16. novembra 1939 prepustili. Odsedel si presne sedem rokov, šesť mesiacov a pätnásť dní a všetky pokuty zaplatil. Ale jeho zdravie už bolo nalomené a ani psychicky na tom nebol najlepšie.

Rodina sa rozhodla, že „kápo“ dožije na Floride, kde psychiater rok pred jeho smrťou povedal, že je na mentálnej úrovni dvanásťročného dieťaťa. Na onen svet ho 25. januára 1947 podľa rodiny poslal infarkt, zlé jazyka hovorili o syfilise.