Leva Trockého považovali v stalinskom Sovietskom zväze za najväčšieho nepriateľa a najhoršieho zradcu. Meno ruského revolucionára, ktorý sa narodil pred 125 rokmi, bolo dlhé desaťročia tabu, jeho tvár vymazali povinne zo všetkých fotografií. Sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin vytlačil Trockého najskôr zo strany, potom z krajiny a v roku 1940 ho nechal v exile v Mexiku zavraždiť.

Ľavicovo orientované skupiny do dnešných dní hľadajú odpoveď na otázku, či by mali sovietske dejiny o čosi menej brutálny priebeh, keby sa bol v mocenskom boji proti Stalinovi presadil práve Trockij. Zabúda sa pritom na to, že Trockij bojoval za komunistické ideály skoro rovnako nekompromisne ako jeho rival.

Trockij, vlastným menom Lev Davidovič Bronstein, sa narodil 7. novembra 1879 v juhoukrajinskom mestečku Janovka pri Chersone. Nesúhlas s cárskym režimom ho priviedol do radov príslušníkov marxistického hnutia. Toto rozhodnutie ho prinútilo, aby do roku 1917 viedol nestály život profesionálneho revolucionára medzi ilegalitou, vyhnanstvom a exilom.

V revolučnom boji, označovanom neskôr ako Veľká októbrová socialistická revolúcia (VOSR), strhli boľševici pod vedením V.I. Lenina moc na seba. Bol to však predovšetkým brilantný rečník Trockij, ktorý mladému sovietskemu štátu zabezpečil prežitie v občianskej vojne. Ako komisár pre zahraničie vojnové otázky sa stal Trockij zakladateľom Červenej armády. V roku 1921 porazil v krvavom boji protirevolučne ladené povstanie námorníkov v Kronstadte na ostrove v Baltickom mori.

Po Leninovej smrti sa konflikt medzi Trockým a Stalinom vyostril. Trockij bol zástancom myšlienky "permanentnej revolúcie" a jej rozšírenia na celý svet, nový vodca Stalin zamýšľal vybudovať komunizmus "v jednej jedinej krajine", v sovietskom Rusku.

V roku 1925 prišiel Trockij o post komisára obrany, v roku 1927 bol on a niekoľko ďalších označených za "ľavicovú opozíciu" a vylúčených zo strany.

Trockého cesta do exilu viedla cez Francúzsko a Nórsko do Mexika, kde ho 21. augusta 1940 na Stalinov príkaz zavraždili.

V Sovietskom zväze sa meno Trockij objavilo na stránkach tlače opäť až v roku 1988, keď sa v krajine v časoch Gorbačovovej glasnosti skúmali aj temnejšie stránky sovietskych dejín.