Oscar Wilde: životopis

Oscar Wilde - prísny kritik, elegán a dandy, estét, ale predovšetkým sarkastik spoločnosti. Jeho výroky dodnes tešia mnohých návštevníkov divadiel i vydavateľov súborov citátov. Po jeho extravagantnom živote zostalo dielo, ktoré spája ľahkosť štýlu s hĺbkou smutného poznania života. Autor výroku, že sebaláska je vzťah na celý život, napísal tie najdojímavejšie rozprávky o sile priateľstva. Najznámejšia z nich - Šťastný princ - je príbehom mladého vladára, ktorý uvidel biedu okolo seba až po tom, čo jeho zlatú sochu postavili na vysoký podstavec nad mesto. Wilda postavili na podstavec hanby pre jeho na vtedajšie časy "nedecentné správanie", aby z hĺbky utrpenia napísal svoj literárny testament De Profundis. Oscar Wilde sa narodil 16. októbra 1854.

Oscar Wilde pochádzal z dobrej írskej katolíckej rodiny. Študoval na tých najlepších školách - Trinity College v Dubline, neskôr na Magdalen College v Oxforde. Po dlhšom turné po Amerike sa v roku 1884 oženil so svojou dávnou priateľkou Constance Lloydovou, s ktorou mal dve deti. "Muž môže byť šťastný s hocijakou ženou za podmienky, že ju nemiluje," znie jeden z jeho pamätných výrokov.

Literárnu dráhu začal poéziou, neskôr ako kritik významného denníka The Pall Mall Gazette. Prácu kritika si cenil ako vytváranie nového umeleckého diela a hľadanie krásy v krásnom.
V roku 1888 vydali jeho Šťastného princa a iné poviedky. Do povedomia verejnosti sa výraznejšie dostáva po roku 1890, keď začal v americkom populárnom časopise vychádzať jeho prvý a jediný román Portrét Doriana Graya.

Britská kritika už vtedy prudko reagovala na narážky na homosexuálny vzťah, ktoré v románe našla. Príbeh mladého muža, ktorý svojou krásnou nevinnou tvárou uchvacuje všetkých, pretože namiesto neho starne jeho obraz, patrí medzi tie svetové literárne diela, ktorých silná metafora dokonca prevyšuje samotné dielo.
Už Wildov divadelný debut z roku 1893 Vejár lady Windermerovej plne ukázal jeho dramatický talent. Prvé londýnske uvedenie hry Salome, ktorú mala hrať Sarah Bernhardtová po francúzsky, však bolo zakázané. Všetky ďalšie hry, predovšetkým Je dôležité mať Filipa či Ideálny manžel z roku 1895, však už uviedli s obrovským úspechom.

V roku 1891 stretol Wilde mladého lorda Alfreda Douglasa, ktorý sa stal jeho celoživotnou láskou. Ako sám vravel, pokušenie bolo jedinou vecou, ktorej nemohol odolať. Na základe žaloby Douglasovho otca sa dostal po obvinení zo sodomie na dva roky do väzenia, kde vykonával ťažké práce. Manželka Constance sa v tom čase aj s deťmi odsťahovala do Švajčiarska a prijala meno Hollandová. Zomrela v roku 1898.

Oscar Wilde počas pobytu v žalári v Readingu napísal lordovi Douglasovi dlhý list, známy pod názvom De Profundis: ten však nebol jeho adresátovi doručený, ale odovzdaný pisateľovi pri odchode z väzenia. Kompletné necenzurované vydanie tohto diela vyšlo až v roku 1962.
Po návrate z väzenia posledné roky života strávil Wilde pobytmi v lacných hoteloch, sporadicky aj s milovaným priateľom, ktorého volal Bosie. Zomrel na meningitídu v parížskom hoteli d'Alsace koncom novembra roku 1900 po tom, čo na vlastnú žiadosť prijal rozhrešenie od katolíckeho kňaza. V roku 1909 jeho pozostatky preniesli na cintorín Pere-Lachaise, kde jeho pomník patrí dodnes k najnavštevovanejším.

Kontroverzný život Oscara Wilda sa stal predmetom mnohých umeleckých spracovaní. Film režiséra Briana Gilberta z roku 1997 so Stephenom Fryom v hlavnej úlohe bol vynikajúcou poctou slabosti i sile Wildovej osobnosti.
Nesúhlasiť s tromi štvrtinami britskej verejnosti je základnou podmienkou duševného zdravia, tvrdil tento neľútostný kritik viktoriánskej pretvárky a povrchnej morálky. Podľa tohto prvého moderného človeka je gentleman človek, ktorý nikdy nezraní city iného neúmyselne. Nápadná postava Oscara Wilda stále zostáva - nielen v tomto zmysle - synonymom pravého gentlemanstva.