1815-1898
Pruský a nemecký politik.
Po absolvovaní právnických štúdií pracoval ako štátny úradník, neskôr poslanec, od roku 1851 pôsobil v diplomatických službách v spolkovom sneme vo Frankfurte, v Rusku a vo Francúzsku. V rokoch 1862-1871 pruský ministerský predseda a minister zahraničia, súčasne kancelár severonemeckého, ríšsky kancelár a minister zahraničia (1871-1890).

Nemeckú otázku riešil v súlade s pruskými záujmami. Diplomaticky pripravil * prusko – rakúsko – dánsku vojnu, * prusko – rakúsku vojnu (zasadil sa o mierne sankcie voči porazenému Rakúsku) a prusko – francúzsku vojnu 1870-1871, ktoré viedli k zjednoteniu Nemecka. Snažil sa o spojenectvo s Ruskom (Spolok troch cisárov, 1872), neskôr inicioval úzke spojenectvo s Rakúsko – Uhorskom (Dvojspolok, 1879), ku ktorému sa pridalo Taliansko (Trojspolok, 1882). V snahe zvýšiť nemecký vplyv v Rusku proti Francúzsku fakticky uznal ruskú legemoniu na Balkáne (zabezpečovacia zmluva, 1887). Vo vnútornej politike sa neúspešne usiloval znížiť vplyv katolíckej církvi, potlačil sociálnodemokratické hnutie a presadil sociálne zákonodárstvo. Po nástupe Wilhelma II. bol donútený rezignovať.