Laurel akoby nebol ani z našej planéty, nevie, čo je slušné, čo sa patrí, a ak sa aj niečo naučí, tak to uplatňuje s prehnanou dôkladnosťou. Hardy naopak dokonale ovláda pravidlá slušnosti, vo všetkom vie chodiť, Laurelovi stále pripomína, ako sa má správať, aby bol človekom, ktorého si okolie váži, v každej chvíli má nejaký nápad, ako dať veci na správnu mieru. No takmer vždy sa udalosti obrátia proti nemu. Musí mať pri sebe Laurela, aby ukázal, aký je dobrý, slušný, skromný, ako každému praje iba to najlepšie, aj keď neraz musí za to draho zaplatiť. Laurel je naopak nešika, ktorého treba vodiť za ručičku, a čoho sa chytí, to sa určite skončí katastrofou. Napriek tomu nezostáva nikomu nič dlžný v dobrom ani zlom, ibaže mu to trochu dlhšie trvá. Už ďalší film tejto dvojice Smotanová revolúcia ( 1927 ) sa považuje za vzor grotesky. Reklama Roachovho štádia uvádzala film ako Bitku storočia, pri ktorej sa spotrebovalo 4000 zákuskov, 50 litrov šľahačky, tona pečiva a jeden banán. „ Po tisícoch grotesiek, “ napísal neskôr významný americký spisovateľ Henry miller, „ po tortových bitkách Macka Sennetta, po tom, čo Charlie Chaplin vyčerpal zásobu trikov, po Roscoovi Arbucklovi, Haroldovi Lloydovi, Harrym Langdonovi, Busterovi Keatonovi prišlo majstrovské dielo všetkých festivalov bitiek so zákuskami. Podľa mojej mienky je to najväčší komický film, aký bol kedy nakrútený. “
Ľudia chodili i chodia na ďalšie a ďalšie filmy Laurela a Hardyho, pri ktorých padajú od smiechu zo sedadiel. Chechtavá choroba ( 1928 ), Laurel a Hardy stavajú dom ( 1928 ), Prekliati muzikanti ( 1928 ). Mimochodom, Prekliatych muzikantov označili siedmi francúzski odborníci na dielo Laurela a Hardyho za ich najúspešnejší film. Komika tejto dvojice aj po rokoch pôsobí ako všeliek. Sú nezameniteľní, a aj keď mali rôznych nasledovateľov, nik svojím umením nedosiahol také výsledky ako oni. Kritici ich často nazývali aj fanatikmi ničenia, pretože nepoznali zábrany, ak sa im niečo alebo niekto postavil do cesty. Prvý film tohoto druhu je Stan a Oliver na výlete ( 1928 ). Z pokojného výletu za dievčatami sa strhne nielen bitka všetkých proti všetkým, ale aj nezabudnuteľné ničenie áut. Je zaujímavé, že hoci komika Laurela a Hardyho stojí na gagoch podobne ako väčšina nemých grotesiek, nástup zvukového filmu sa ich nedotkol. Stan Laurel roku 1959 povedal: „ Podobne ako v nemých filmoch usilovali sme sa pôsobiť predovšetkým gestom a mimikou. Ak sa už muselo rozprávať, väčšinou sme to prenechávali niekomu inému. Používali sme zvuk predovšetkým na efekty.