referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ondrej, Andrej
Utorok, 30. novembra 2021
Albert Einstein
Dátum pridania: 25.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Luboss3
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 267
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 4.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 7m 40s
Pomalé čítanie: 11m 30s
 
Vo voľnom čase sa oddával počúvaniu hudby a plachteniu. Dva razy sa oženil. Keď zomrel, celý svet si ho pripomínal ako “muža storočia”. Jeho životné dielo ocenil Max Born slovami: “ Jeho práca predstavuje vrchol v celom súčasnom fyzikálnom obraze sveta.” A. Gaston Bachelard už roku 1951 konštatoval: “Einsteinovským poznaním sa začína systémová revolúcia v základných pojmoch.” Mnohí “antieinsteinovci”, seriózni, i takí ktorých nemožno brať vážne, pokúšali sa viac ráz po Einsteinovej smrti “vyvrátiť” jeho teóriu relativity alebo dokazovať jej vyvrátiteľnosť. Ako serióznu treba – aspoň nateraz – pokladať rozhodne aspoň tézu, že poeinsteinovská fyzika síce nevyvrátila jeho teóriu a obraz sveta, ale rozvíja, obmieňa a modifikuje ich ďalej. Vychádza sa pritom z Einsteinových vlastných téz a deje sa tak s akousi nevyslovenou prirodzenosťou, založenou na predpoklade, že i on by mal pochopenie pre vedeckú extrapoláciu a tvorivé domýšľanie, vchádzajúce “tými istými dverami, ktoré fakticky sám pootvoril”. Medzi modifikátormi a medernizátormi Einsteina treba spomenúť anglického fyzika Stephena Hawkinga a jeho učiteľa (v súčasnosti kritika) Rogera Penrosa. Tým sporným bodom , okolo ktorého sa krútia (a na ktorom do istej miery aj stroskotávajú) všetky vedecké debaty, je fakt, že “obidve prenádherné veľké teórie, predstavujúce piliere súčasnej fyziky” (teda kvantová mechanika a všeobecná teória relativity), sú síce samy osebe “potvrdené tými najsubtílnejšími experimentmi”, ale na druhej strane sú priam čudesne “nezlučiteľné jedna s druhou”. Na to, aby sa celá záležitosť dala definitívne uzavrieť, je celý “poeinsteinovský obraz sveta” preveľmi v pohybe a v stave polemík medzi špecialistami. (Dnes fyziky spochybňuje dokonca aj možnosť, že by sa v tejto veci dalo vôbec k nejakému definitívnemu záveru dospieť.)

V istom príhovore z tridsiatich rokov, z ktorého sa zachoval zvukový záznam (ďalej je reprodukovaný doslovne), vyznal sa Einstein zo svojho osobného náboženstva, svedčiaceho o ozajstnej humánnosti a duchovnej hĺbke. “Neverím v slobodu vôle,” povedal pri tejto príležitosti. “Celý svoj život mám a pamäti Schopenhauerove slová, že človek môže pokojne robiť to, čo chce, ale nemôže chcieť to, čo by chcel. To ma núti zmieriť sa s ľudskými činmi aj vtedy, keď ma zarmucujú. Toto poznanie neslobody vôle ma chráni pred tým, aby som sám seba a ľudí okolo seba bral príliš vážne ako jednajúce a úsudky vynášajúce indivíduá; preto ani nestrácam humor. Nikdy som sa nepechoril za slávou ani za prepychom, a dokonca nimi značne opovrhujem. Moje zanietenie za sociálnu spravodlivosť mi nejeden raz spôsobilo konflikty s ľuďmi, ale rovnako to bolo aj v prípade môjho odmietania akýchkoľvek väzieb a závislostí, ktoré sa mi nezdali absolútne nevyhnutné. Stále mám v úcte jednotlivca a prechovávam neprekonateľný odpor voči násiliu a spolkárčeniu. To všetko sú dôvody, prečo som pacifista a antimilitarista, prečo odmietam akýkoľvek nacionalizmus, aj taký, ktorý sa tvári ako vlastenectvo. Vždy som pokladal za nespravodlivé všetky výsady vyplývajúce z postavenia či majetku a takisto za neoprávnený považuje m pohnaný kult osobnosti. Prikláňam sa k ideám demokracie, hoci dobre viem aké nevýhody má táto štátna forma. Sociálnu spravodlivosť a hospodársku ochranu jednotlivca som vždy pokladal za dôležité ciele štátneho spoločenstva. Vo svojom každodennom živote som síce typický osamelý bežec, ale vedomie, že je tu kdesi akési neurčité spoločenstvo tých, ktorí sa usilujú o pravdu, krásu a spravodlivosť, mi nikdy nedovolilo pripustiť si pocit osamelosti. To najkrajšie a najhlbšie, čo človek môže zažiť, je precítenie tajuplnosti. To motivovalo všetky hlboké ľudské snaženia v umení aj vo vede. Ten, kto nezažil tento pocit, pripadá mi, aj keď nie hneď ako mŕtvy, ale rozhodne ako slepý. Precítenie, že za všetkým tým, čo sa dá zažiť, sa skrýva aj čosi, na čo náš duch nestačí a čoho krásu a vznešenosť dokážeme uchopiť iba sprostredkovane a v podobe nejasného odrazu, to je moja viera a v tom to zmysle sa pokladám za veriaceho. Stačí mi, ak môžem túto tajomnosť s obdivom tušiť a ak sa na základe toho, čo vystupuje do popredia v javovej oblasti štruktúry bytia, plný pokory môžem pokúšať získať aspoň matný obraz aj duchovne.”
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Albert Einstein 2.9657 1502 slov
Albert Einstein SOŠ 2.9719 986 slov
Albert Einstein SOŠ 2.9905 932 slov
Albert Einstein 2.9900 265 slov
Albert Einstein INÉ 2.9760 355 slov
Albert Einstein 2.9825 490 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.