Svoju obľubu u más si zvyšoval usporadúvaním veľkolepých hier a rozličných slávností.
Pochopiteľne touto politickou kampaňou sa veľmi zadĺžil, ale tento zdanlivo veľký problém mu vrásky nerobil. Z Kapitoly ukradol takmer 1000 kg zlata a nahradil ich rovnakou váhou pozlátenej medi. To sa aspoň snažil ututlať, ale neskoršie vydieračky spojencov v mene Ríma a neskoršie jasné lúpeže mu k dobrej povesti nepridávali.
Ale bilancia jeho kladov a záporov mu v konečnom dôsledku vychádzala v jeho prospech a niektoré chyby mu dokonca popularitu ešte zvyšovali. Pri získavaní prostriedkov mu pomohol aj Crassus, ktorého zblížil so svojim starým priateľom Pompeiom (Caesar ho podporoval vo vojne s Mithridatom, kde sa uchádzal o miesto veliteľa)

V roku 60 pred n. l. spolu založili združenie troch mužov, ktorí vo svojich rukách sústreďovali najvyššiu moc – prvý triumvirát.
Pompeius bol obľúbený medzi vojakmi a spomedzi triumvirov držal primát.
Crassus bol boháč, síce svoje bohatstvo nadobudol dosť pochybne a Caesar bol populárny medzi ľudom, ale v triumviráte bol posledný. Ale vedel sa postarať, aby čas hral pre neho. Podľa dohody s Crassom a Pompeiom sa dal v roku 59 pred n. l. zvoliť za konzula. Ako konzul uzniesol v senáte zákony, ktoré hrali do kariet triumvirátu. Najťažšie niesol senát zákon o vydávaní verejných správ o rokovaniach v senáte. To znamenalo, že senátori museli brať ohľad na verejnú mienku, ktorá bola pod Caesarovým vplyvom. Svoje postavenie v triumviráte si posilnil tak, že svoju dcéru Juliu vydal za Pompeia (Julia mala štrnásť a Pompeius päťdesiat rokov) a sám sa oženil s Calpurniou, dcérou prívrženca triumvirov Pisona, ktorý mal po ňom nastúpiť na úrad konzula. Týmito krokmi si Caesar upevnil postavenie v Ríme, už mu chýbalo len nejaké územie, ktoré by ovplývalo bohatstvom, a na ktorom by si mohol vybúriť svoje dobyvateľské chúťky.

Podľa Rímskeho práva, konzul, ktorý skončil svoj úrad mal právo na správu daktorej provincie. Caesar sa dohodol s Pompeiom a s Crassom, že dostane Galiu, pričom Crassus mal pod svojou správou územie na východe a Pompeius dostal Hispániu. Galia priam zázračne spĺňala Caesarove kritéria: nielenže bola bohatá, ale bola aj blízko a poskytovala nádej na ľahké víťazstvá. Všetko, čo Caesar potreboval pre svoju realizáciu.