Ján Krstiteľ bol synom židovského kňaza Zachariáša a jeho manželky Alžbety. Podľa najstaršieho podania bývali títo manželia v dedinke Ain Karim, vzdialenej asi 7km na západ od Jeruzalema. Evanjelium prízvukuje že obaja boli spravodliví pred Bohom, lebo žili podľa božích prikázaní a podľa predpisov Mojžišovho zákona. No chýbalo im to, čo si každá izraelská rodina cenila najviac, a to boli deti. Bohabojní manželia často prosili v modlitbe, aby im Boh doprial potomka, ale márne. Medzitým roky pokročili a Zachariáš s Alžbetou podľa prirodzených predpokladov stratili už nádej na dieťa.
A tu zasiahol Boh Mimoriadnym spôsobom. Keď raz konal Zachariáš službu v jeruzalemskom chráme, zjavil sa mu anjel a oznámil, že Boh vyslyšal jeho modlitbu a dá mu syna. No nebude to obyčajné dieťa, ale Bohu zasvätený prorok a Mesiášov predchodca. Zachariáš nechcel veriť tejto nečakanej a nezvyčajnej zvesti, preto ho Boh potrestal prechodnou nemotou.

Alžbeta naozaj počala dieťa. Tešila sa tomu, ale bola i zmätená, takže sa istý čas skrývala so svojím tajomstvom. Ale sa napokon aj susedia a známi dozvedeli, čo sa stalo. K nim sa pripojila mladá Alžbetina príbuzná Mária z Nazaretu, ktorá sa tiež mimoriadnym spôsobom stala matkou. Mária prišla pomáhať Alžbete a tá v prorockom osvietení v nej spoznala matku očakávaného Spasiteľa sveta. Toho Spasiteľa, ktorému bude jej syn pripravovať cestu.
Keď sa Alžbete narodil chlapec, na jej a mužovu žiadosť mu dali meno Ján, tak ako to Zachariášovi oznámil anjel. Ľudia sa tomu všetkému čudovali a pýtali sa, čo len bude z toho dieťaťa. Odpoveďou boli slová chválospevu jeho otca Zachariáša:„ Ty, chlapček, sa budeš volať prorokom najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánovou tvárou pripraviť mu cesty a počúvať ľud o spáse, že sa mu odpustia hriechy...“(Lk 1,76n.)

Chlapček rástol a zosilnieval na duchu. A žil v pustatine až do dňa, keď vystúpil pred Izraelom. Môžeme iba predpokladať, že jeho rodičia, pokročilí vekom, už dlho nežili, a tak sa Ján skoro stal sirotou. Ako Bohom zvlášť omilostené dieťa si už od útleho veku volil tvrdý asketický život v Judskej púšti. Niektorí si myslia, že dospieval v asketickej kumránskej komunite na severozápadnom brehu Mŕtveho mora, ale nejestvujú priame dôkazy na potvrdenie tejto domnienky. Mohol však nejako poznať kumránskych esénov, lebo jeho spôsob života a vystupovania prezrádzali istú podobnosť s kumránom.
Keď Ján vystúpil na verejnosť, už jeho vonkajší vzhľad a spôsob života budil pozornosť a obdiv. Ján nebol oblečený do mäkkého, bohato naberaného rúcha ako jeruzalemskí rabíni, ale mal iba jednoduchý kus odevu z ťavej srsti a kožený pas okolo bedier. Živil sa stepnými kobylkami a medom z divých včiel. Jeho vychudnutá postava bola ošľahaná vetrom a opálená slnkom.

Zdržiaval sa v blízkosti priechodov cez rieku Jordán a tam vyzýval ľudí na pokánie. Kajúcnici zo všetkých spoločenských skupín mali napraviť svoje zmýšľanie a svoj život. Jánove odporúčania boli veľmi praktické. Keď sa ho ľudia pýtali, čo majú robiť, odpovedal: „ Kto má dve tuniky (košele), nech sa podelí s tým, kto nemá ani jednu; a kto má potraviny, nech urobí podobne!“ Mýtnikom odporúčal: „Nevyberajte viac ako vám určili!“ A vojakov napomínal: „ Nerobte nikomu násilie, ani zlomyseľne nevydierajte, ale uspokojte sa so svojím žoldom!“

Tých, čo prejavili túžbu po návrate života a vyznávali svoje hriechy, Ján krstil v rieke Jordán. Preto sa stal známym pod menom aj ako Ján Krstiteľ.
Jánova čistá a silná osobnosť priťahovala mnohých. Našli sa aj takí čo chceli byť jeho žiakmi a pomocníkmi. Ján ich prijímal, viedol ich asketickému životu, učil ich modliť sa, ale zároveň ich pripravoval na príchod niekoho, kto je oveľa väčší ako on. Aj ľuďom, ktorí ho pokladali za mesiáša alebo aspoň za proroka, jasne hovoril: „ Ja niesom Mesiáš, ani prorok. Ja som iba hlas, ktorý sa ozýva na púšti. Ja vás krstím vodou, ale po mne príde mocnejší, ktorému niesom hoden rozviazať remienky na obuvi. Ten vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. (Porov. Jn 1,19- 27; Lk 3,15n; Mk 1,7n; Mt 3,11n. )

Jedného dňa sa prišiel pokrstiť aj ten ktorému Ján pripravoval cestu. Bol to Ježiš Nazaretský. Ján ho nemal možnosť predtým poznať ale pri stretnutí v Jordáne neklamne vycítil že to je on. Preto ho spočiatku nechcel pokrstiť, ale na Ježišovo naliehanie ho napokon pokrstil. Ježišov krst sprevádzali mimoriadne úkazy. Jánovo Evanjelium uvádza Krstiteľove slová: „ Uzrel som Ducha zostupovať z neba ako holubicu a spočinúť na ňom. Ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi oznámil: Na koho uzrieš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, ktorý má krstiť Duchom Svätým.“ (Jn 1,23n ).