Rudolf Fabry
študoval v Prahe na vysokej škole technickej, odbor kreslenie, zemepis
pôsobil ako úradník a venoval sa žurnalistike (noviny, ktoré súviseli s umením)
písal fejtóny, recenzie, reportáže a články
často pripravoval výpravné práce, a cestopisné témy
menej známy ako grafik, autor koláží (niektoré zbierky si sám ilustroval, režíroval niektoré filmy)
bol ovplyvnený európskou modernou (prekliati básnici), českým poetizmom, svetovou avantgardou
v jeho tvorbe sa ustálili àkontrast života a smrti; útočí na zrakové vnímanie a zmysly (senzualista)
ovplyvnil ho štúdium v Prahe – stretnutie s Karolom Taigem (surrealista), surrealizmus ho upútal ako „sen o slobodnom človeku, priebojnosť, nekompromisnosť, poetičnosť.“
- autor signálnej zbierky – príchod surrealizmu na Slovensko à debut Uťaté ruky (1935)
- zbierky: Hodiny vodné, hodiny piesočné (1938) Ja je niekto iný (1946) – básnická skladba
- Uťaté ruky – rozchádza sa s tradičným obrazom poézie 1.časť Prológ : zaradil sem cyklus básní, nadväzoval na symbolizmus, držal sa starých motívov nasledujúce cykly (kapitoly): Básne, Prietrž, Fair play – „Za cenu umenia vzdávame sa umenia“ – vzdávajú sa tradičného. - básne – báseň Básnik – jediná je vybudovaná na pravidelnej trochejskej stope, rýmuje sa; 4-veršové strofy, veľmi rytmická, pripomína dadaistickú báseň ostatné básne sú písané voľným veršom bez diakritiky metafory (genitívna metafora)
- báseň: Sekvencie ku cti 14-ročnej malomocnej – názov mal človeka ohúriť, šokovať
„Pozdravujeme ťa
nežnosť zatratenia
prisľúbenie múk
bolehlave sladkých opojností
pižmo manéže
benzol nedovolenosti
skorocelu zaklínania“ - každý verš je genitívna metafora
- dá sa deliť horizontálne aj vertikálne – ľavá strana veci kladné s výnimkou stredu, pravá sú záporné
- celú báseň spája princíp nespojiteľnosti (oxymoron)
- spája veci konkrétne a abstraktné, aj život je taký – veci, ktoré nesúvisia, odporujú si, môžu vytvoriť celok
- pracuje aj s epitetonom (kremenný oblak)
- vytvára významný paradox (vežo uväznená)
- používa vokatív – oživuje neživé, vzdáva úctu svetu
„nenarodený vrah, hviezdny svrab“
Prietrž – automatické texty
- venoval ju Apollinairovi, skladá sa z dvoch pásmových skladieb
Fair play – vytvoril antilyriku, provokuje formou aj obsahom
- útočí na dobový vkus, písaný v štýle detských rečňovaniek alebo založené na ustálených spojeniach
- zbierkou chcel autor šokovať
Hodiny vodné, hodiny piesočné – skladajú sa z pásmovitých skladieb
- každé z pásiem má zvláštny zámer a vyjadruje prúd autorovho podvedomia, plynutie času
- premiešava sa realita a nereálne; „dobrú noc a dovidenia, / dovidenia v poézií.“ Počas druhej svetovej vojny – Ja je niekto iný
- vstupný text – miesto venovania; Prvé stretnutie s Féneom; Druhé stretnutie s Féneom
- záver tvoria skladby: Ja som to, Prológ k epilógu
- základ skladby vyšiel z motívu tváre roztrhnutej napoly, jadro zostáva reálne a popri tom imaginárna postava Féneo (diabol metafory) – Féneo má vlastnosť – jeho podstatou je autorove podvedomie, ako podvedomie sa vie napojiť na kultúrne podvedomie
- rôzne témy – obrazy vojny, ľúbostné motívy, osobné pocity
- plynie mimo autorovho reálneho sveta (nereálne, nehmotné), ale v Druhom stretnutí s Féneom hovorí o sebe; vojna – časť v 1. časti stretnutia s Féneom à Spev o záhube zeme
- reálne veci, protivojnové témy, odsúdenie fašizmu, rozpoltenie svetovou vojnou
- autor sa pokúša zachytiť vývinový oblúk ľudstva, vojne v ňom provokuje úvahy o histórií ľudstva. Používa historickú terminológiu, antika (nymfy, Strings, Delfy), pokrivený svet baroka, cinkanie gilotín – slzy, hroby, krv, spáleniská, prepadliská, ničota „Namiesto potoka z belasej hune vôd potečie ľudská krv. všade to vonia zvädlými listami ničoty mŕtvy sa trasú v zmrznutej zemi.“
↳ najviac týchto obrazov je v Prvom stretnutí v Féneom (je napísané v budúcom čase)
- 2. stretnutie s Féneom – prítomný čas – písal to počas druhej svetovej vojny, hovorí o 2. a strašnom putovaní
↳ je ešte viac reálne. Básnik putuje nemenovaným mestom, ale je reálne: „rieka napája svahy viníc“ – autor má na mysli Bratislavu, zreálnieva miesto aj obrazy vojny ↳ postupne v skladbe nastáva harmonizácia ku koncu vojny
↳ Autor sám seba zjednocuje (integruje) „ktosi šiel po ceste s Féneom ruka v ruke ten ktosi som bol ja a ja som bol Féneo“
- autor chce vyjadriť optimizmus – prechádza ku klasickej veršovanej poézií, v epilógu chce vyjadriť nádej do budúcnosti, pre život
Fabry sa pokúsil tvoriť poéziu aj na jeho súčasnú povojnovú objednávku: Kytice tomuto životu
- 11 rokov nevydal žiadnu zbierku (až po uvoľnení komunizmu) à Každý sa raz vráti (zbierka)
- vracia sa k pôvodným obrazom
- potom veľa zbierok – reflexie, ľúbostné motívy
|