†     študoval v Prahe na vysokej škole technickej, odbor kreslenie, zemepis

†     pôsobil ako úradník a venoval sa žurnalistike (noviny, ktoré súviseli s umením)

†     písal fejtóny, recenzie, reportáže a články

†     často pripravoval výpravné práce, a cestopisné témy

†     menej známy ako grafik, autor koláží (niektoré zbierky si sám ilustroval, režíroval niektoré filmy)

†     bol ovplyvnený európskou modernou (prekliati básnici), českým poetizmom, svetovou avantgardou

†     v jeho tvorbe sa ustálili àkontrast života a smrti; útočí na zrakové vnímanie a zmysly (senzualista)

†     ovplyvnil ho štúdium v Prahe – stretnutie s Karolom Taigem (surrealista), surrealizmus ho upútal ako „sen o slobodnom človeku, priebojnosť, nekompromisnosť, poetičnosť.“

-          autor  signálnej zbierky – príchod surrealizmu na Slovensko à debut Uťaté ruky (1935)

-          zbierky: Hodiny vodné, hodiny piesočné (1938)
            Ja je niekto iný (1946) – básnická skladba

-          Uťaté ruky – rozchádza sa s tradičným obrazom poézie
1.časť Prológ : zaradil sem cyklus básní, nadväzoval na symbolizmus, držal sa starých motívov
nasledujúce cykly (kapitoly): Básne, Prietrž, Fair play – „Za cenu umenia vzdávame sa umenia“ – vzdávajú sa tradičného.
-          básne – báseň Básnik – jediná je vybudovaná na pravidelnej trochejskej stope, rýmuje sa; 4-veršové strofy, veľmi rytmická, pripomína dadaistickú báseň
ostatné básne sú písané voľným veršom bez diakritiky
metafory (genitívna metafora)

-          báseň: Sekvencie ku cti 14-ročnej malomocnej – názov mal človeka ohúriť, šokovať

„Pozdravujeme ťa

nežnosť zatratenia

prisľúbenie múk

bolehlave sladkých opojností

pižmo manéže

benzol nedovolenosti

skorocelu zaklínania“
-          každý verš je genitívna metafora

-          dá sa deliť horizontálne aj vertikálne – ľavá strana veci kladné s výnimkou stredu, pravá sú záporné

-          celú báseň spája princíp nespojiteľnosti (oxymoron)

-          spája veci konkrétne a abstraktné, aj život je taký – veci, ktoré nesúvisia, odporujú si, môžu vytvoriť celok

-          pracuje aj s epitetonom (kremenný oblak)

-          vytvára významný paradox (vežo uväznená)


-          používa vokatív – oživuje neživé, vzdáva úctu svetu

„nenarodený vrah, hviezdny svrab“

Prietrž – automatické texty

-          venoval ju Apollinairovi, skladá sa z dvoch pásmových skladieb

Fair play – vytvoril antilyriku, provokuje formou aj obsahom

-          útočí na dobový vkus, písaný v štýle detských rečňovaniek alebo založené na ustálených spojeniach

-          zbierkou chcel autor šokovať

Hodiny vodné, hodiny piesočné – skladajú sa z pásmovitých skladieb

-          každé z pásiem má zvláštny zámer a vyjadruje prúd autorovho podvedomia, plynutie času

-          premiešava sa realita a nereálne; „dobrú noc a dovidenia, / dovidenia v poézií.“
 Počas druhej svetovej vojny – Ja je niekto iný

-          vstupný text – miesto venovania; Prvé stretnutie s Féneom; Druhé stretnutie s Féneom

-          záver tvoria skladby: Ja som to, Prológ k epilógu

-          základ skladby vyšiel z motívu tváre roztrhnutej napoly, jadro zostáva reálne a popri tom imaginárna postava Féneo (diabol metafory) – Féneo má vlastnosť – jeho podstatou je autorove podvedomie, ako podvedomie sa vie napojiť na kultúrne podvedomie

-          rôzne témy – obrazy vojny, ľúbostné motívy, osobné pocity

-          plynie mimo autorovho reálneho sveta (nereálne, nehmotné), ale v Druhom stretnutí s Féneom hovorí o sebe; vojna – časť v 1. časti stretnutia s Féneom à Spev o záhube zeme

-          reálne veci, protivojnové témy, odsúdenie fašizmu, rozpoltenie svetovou vojnou

-          autor sa pokúša zachytiť vývinový oblúk ľudstva, vojne v ňom provokuje úvahy o histórií ľudstva. Používa historickú terminológiu, antika (nymfy, Strings, Delfy), pokrivený svet baroka, cinkanie gilotín – slzy, hroby, krv, spáleniská, prepadliská, ničota
„Namiesto potoka z belasej hune vôd
potečie ľudská krv.
všade to vonia zvädlými listami ničoty
mŕtvy sa trasú v zmrznutej zemi.“

↳ najviac týchto obrazov je v Prvom stretnutí v Féneom (je napísané v budúcom čase)

-          2. stretnutie s Féneom – prítomný čas – písal to počas druhej svetovej vojny, hovorí o 2. a strašnom putovaní

↳ je ešte viac reálne. Básnik putuje nemenovaným mestom, ale je reálne: „rieka napája svahy viníc“ – autor má na mysli Bratislavu, zreálnieva miesto aj obrazy vojny
↳ postupne v skladbe nastáva harmonizácia ku koncu vojny

↳ Autor sám seba zjednocuje (integruje)             „ktosi šiel po ceste s Féneom ruka v ruke
                                                                                               ten ktosi som bol ja a ja som bol Féneo“

-          autor chce vyjadriť optimizmus – prechádza ku klasickej veršovanej poézií, v epilógu chce vyjadriť nádej do budúcnosti, pre život

 
Fabry sa pokúsil tvoriť poéziu aj na jeho súčasnú povojnovú objednávku: Kytice tomuto životu

-          11 rokov nevydal žiadnu zbierku (až po uvoľnení komunizmu) à Každý sa raz vráti (zbierka)

-          vracia sa k pôvodným obrazom

-          potom veľa zbierok – reflexie, ľúbostné motívy