Gróf Axel Oxenstierna sa roku 1609 stal členom ríšskej rady. V roku 1611 presvedčil mladého panovníka Gustáva II. Adolfa, aby súhlasil s tzv. nástupníckou chartou, ktorá obmedzila kráľovskú moc. V nasledujúcom roku Gustáv Oxenstiernu vymenoval za kancelára. Tak sa začalo 20 rokov ich úzskej spolupráce, ktorá na nejaký čas prerušila súperenie koruny a šľachty, a ktorá umožnila reformy vo všetkých oblastiach švédskeho života. Oxenstierna bol zároveň schopný diplomat - dohodol výhodné mierové zmluvy s Dánskom (1613) a Poľskom (1629). Bol síce proti tomu, aby švédsko roku 1630 vstúpilo do tridsaťročnej vojny, v nasledujúcom roku sa však v Nemecku pripojil ku kráľovi. Po Gustávovej smrti v bitke pri Lützene roku 1632 Oxenstierna prevzal najvyššie velenie nad švédskym vojskom a bojoval až do roku 1648, keď mier zaručil jeho krajine priaznivé podmienky (Vestfálsky mier).

Počas vojny sa potýkal s mnohými problémy ale najmä Švédsku začali dochádzať peniaze. Nemeckej protestantskej aliancii sa stále ťažšie darilo udržať sa, preto sa Oxenstierna obrátil na Francúzsko, a defacto urobil zo Švédska bábku Francúzska. Kým kráľovná Kristína nebola plnoletá, Oxenstierna stál na čele rady piatich rengentov, v ktorej boli aj jeho brat a bratranec, a bol faktickým vládcom krajiny. Vzťahy medzi ním a kráľovnou neboli vždy harmonické, a to najmä po roku 1644, keď Kristína dosiahla plnoletosť. Dostávali sa do konfliktu, napríklad aj tým, že Oxenstierna jej dohadoval aj sobáš. V posledných dvoch rokoch života sa vzťahy s Kristínou relatívne normalizovali. Oxenstierna však napriek všetkým nezhodám zostal pri moci až do svojej smrti. Kráľovná Kristína po jeho smrti abdikovala a prestúpila ku katolíckej viere. (1583-1654)