Vojenský veľkopodnikateľ

Valdštejn sa rozhodol, že mu nestačí to čo dosiahol; zaumienil si stať sa vojenským veľkopodnikateľom . Opätovne predkladal ponuky cisárovi, ktorý ich však neprijal. 7. apríla 1625, ho cisár vymenoval za veliteľa všetkých vojsk, čo bolo však len šesť plukov. Nakoniec cisár pristúpil na to aby Valdštejn naverboval 24 000 armádu. Dopomohla k tomu medzinárodná situácia, keďže sa vytvárala veľká protihabsburská koalícia na čele s Dánskom. Albrecht vojakov zhromaždil v Chebe, a odtiaľ tiahol bez problémov Nemeckom . Na stretnutí s generálom Tillym sa dohodol na nespojení armád a o rozdelení si zimovísk. Svoj hlavný stan mal v Halberstadte. Všetko „dobýjal" vlastne bez boja. Ešte pred začiatkom bojov započaté mierové rokovania 1626, stroskotali, najmä kvôli arogantnému a nenáležitému postoju cisárskeho dvora.

Vzťahy medzi oboma generálmi sa v zime 1625 zhoršili, nakoľko Tilly odmietol Valdštejnov návrh na rázny úder. Valdštejnovi robil problémy aj Collalt, prezident dvorskej vojenskej rady. Boje začala dánska strana, operáciami generálov Fuchsa a Mansfelda ešte pred stroskotaním mierových rokovaní. Nastali skutočné boje, Valdštejn sa ale žiadnych nazúčastnil, nie však preto že by nechcel, ale každy sa pred ním prosto stiahol.

Vzhľadom na nie príliš ružové vzťahy, ktoré Valdštejn mal už aj s cisárskym dvorom, chcel rezignovať na generaliát. Ibaže by mu ostali dlhy ktoré vznikli zastavením prísunu peňazí od cisára. Pretože potom financoval armádu z vlastného vrecka. Preto sa snažil o preňho výhodnejšie ukončenie vojny do konca roka. Buď mierom alebo jednoznačným víťazstvom. Sám dánsky kráľ „prišiel" s mierovou otázkou ako prvý k cisárovy, tento pokus však stroskotal. Zásluhou cisára (30.6.1626 Duderstadt) sa urovnali vzťahy medzi generálmi, s podporou pre Valdštejnov útočný plán. Vzťah Valdštejna k cisárovi sa ale nezlepšoval, nakoľko dvor stále neposielal zásoby ani peniaze na vydržiavanie armády.


Uhorská naháňačka

Plán na masívny útok prekazil Mansfeld, ktorý nečakane, vzhľadom na svoju neutešenú situáciu, započal pochod na Sliezsko. Nastala veľmi zlá situácia, keďže z východu hrozil Betlen a zo severu Švédi, a ešte sa sem hnal Mansfeld. Albrecht sa musel vydať za Mansfeldom aj bez Tillyho, ktorému zanechal 1/2 armády teda asi 14 000 mužov.

Po naháňačke nakoniec dorazil do Hlohovca kde si uvedomil, že už zrejme nezabráni spojeniu armád Betlena a Mansfelda a preto tu ukončil naháňačku a vyčkával. Trpel tu nedodstatkom potravín i keď to bol úrodný kraj a bolo po žatve. V dôsledku toho mal značné straty či už spôsobené dezerciou alebo umieraním na choroby a hlad. Po správach o pohyboch Turkov a o ich obliehaní Novohradu, sa Valdštejn vydal Betlenovi naproti smerom na Nové Zámky. Na to sa turci s Betlenom spojili. Stretli sa pri Dregely Palanke , ale k boju nedošlo pretože po lsti Betlen ustúpil . Až po tomto incidente sa k nemu pridali Mansfeld a ostatný dáni, bolo to už však na nič. Jediný význam tejto naháňačky bol v tom, že Valdštejna odlákali z Nemecka do Uhorska.

Betlen začal za Mansfeldovým chrbtom rokovať o mieri s cisárom, pretože vedel, že cisár by mohol byť miernejší, keďže má zdecimované vojsko. Na to 29. novembra 1626 cestou do Benátok, pri Sarajeve zahynul Mansfeld a po ňom aj 2. generál dánov vojvoda Jan Arnošť, v Martine 14. decembra 1626. Tým sa definitívne skončilo uhorské ťaženie. 25.-26. novembra 1626 Albrecht rokoval v Brucku nad Litavou s cisárovými zástupcami, ktorí prijali všetky jeho požiadavky: 1. prezimovanie na území cisára, 2. pravidelný prísun peňazí z Čiech a 3. ďalšie zväčšenie armády. Mier s Betlenom bol podpísaný v Bratislave 28. decembra a išlo vlastne o obnovu pomerov pred začatím ťaženia. Tým sa cisár zbavil hrozby z východu a mohol sa plne sústrediť na západ.


Dánske ťaženie

Hlavným Valdštejnovým plánom pre nadchádzajúci rok 1627 bolo oslobodenie Sliezska, čo sa mu aj do konca júla podarilo. Jeho taktikou bola ako vždy mohutná presila a ponuka slobodného odchodu. Po splnení tohto cieľa si okamžite našiel nový - pokoriť dánskeho kráľa. Chcel postupovať v spolupráci s Tillym, a prvý krát došlo medzi nimi k zhode. Po spojení mala armáda cca 50 000 mužov, proti ním sa efektívne na obranu Dánska postavil Thurn s len 8000 mužmi. Pri prvom odpore sa Tilly zranil a odišiel s 2 plukmi z bojiska. Následne po niekoľkých vzpurných miestach ktoré boli prekonané, cisárska armáda postupovala Jutskom bez odporu. Obyvateľstvo ju mnohokrát vítalo ako osloboditeľa, keďže dánska armáda ničila krajinu v snahe sťažiť cisárskej armáde postup . Nakoniec sa 24. októbra 1627 opustené, obkľúčené vojsko vzdalo. Dánsky kráľ Kristián IV. bol porazený na všetkých frontoch okrem mora, a stratil skoro celú armádu.