Valdštejnove prekvapujúco rýchle víťazstvo nad Dánskom šokovalo všetkých protestantov. Ale nikto ho nečakal. Pred rokom bol ešte v Hlohovci, a po rýchlom oslobodzovaní Sliezska prišiel do Dánska. Víťazstvo dosiahol bez jedinej krvavej bitky. Bolo dielom jeho strategického talentu, ktorý sa prejavil tým, že armádu účelne rozdelil a vojnu viedol na veľkej ploche Nemecka. Pretože nepriateľom poskytoval mierne a výhodné podmienky, vzdávalo sa jedno mesto za druhým. Jeho úspech umožnila aj nekompetentnosť dánskeho velenia . Definitívnej kapitulácie sa ale Albrecht nezúčastnil, tesne pred tým zveril armády Šlikovi a vydal sa do Čiech. Ešte pred tým, obsadil cisárovi lojálne Pomoransko a tým zabezpečil celé severné pobrežie.


Pán Meklenburska

Bolo jasné, že peniaze ktoré cisár dlhuje Valdštejnovi, keďže ten ju financoval sám, a sumy išli zrejme do miliónov zlatých, uhradí jedine zálohou nejakého územia. Sám Valdštejn požiadal o Meklenbursko, ktoré mimochodom ušetril od predchádzajúcich bojov. Patentom z 1. februára 1628 mu ho cisár aj udelil, a to na čas kým jemu alebo jeho potomkom neuhradí dlhy. Išlo o právnický trik ako bez problémov predať moc v oblasti. V skutočnosti mu cisár vojvodstvo päť dní pred tým predal a udelil mu titul meklenburského vojvodu .

Dvoma aprílovými dekrétmi, mu cisár fakticky udelil moc nad celou armádou, či už na zemi alebo mori. Prepožičal mu právo menovať plukovníkov, teda defacto samovoľne rozširovať armádu. Cisár si nechal len právo menovať generálov. Na to Albrecht armádu rozdelil na 4 zbory. Rozhodol sa, že zaútočí na Dánske ostrovy, k tomu ale potreboval flotilu ktorá neexistovala. Chcel preto postaviť prieplav cez Jutsko, medzi Baltom a Severným morom aby sem mohla ľahko prísť španielska flotila. Nakoniec sa nič podobné neudialo, a nezačalo sa ani zo stavbou vlastnej flotili.

Na jar 1628, zrejme preto, začal uvažovať o mieri s Dánskom. Prvé mesiace tohto roku strávil v Čechách, v novom paláci, ktorý si nechal postaviť na Malej Strane. Tu jednal o domácich i zahraničních záležitostiach. S úspechmi prichádza i závisť. A nepriateľov mal Valdštejn požehnane už pred tým. Jeho najväčším problémom sa stala klebeta, že sa usiluje o cisárov život. Táto ho neopustila do konca života. Odstránením Valdštejna za každú cenu sa zaoberala už i katolícka liga. Cisár, ktorý sa ho sám začal obávať, ho postavil na piedestál moci, ale bavorský kurfirst a jeho spojenci, Aytona, Ferdinand III. a ostatný sa nesnažili o nič iné, než ho z neho zosadiť .


Dánska porážka

Vojna roku 1628 začala neistotou mieru, preto boli obe strany nútené neustále sa pripravovať na boj. Vajdštejn najmä upevňoval dobyté územia. Po platonických útokoch dánov z mora, začal Valdštejn ráznejšiu politiku voči prístavným mestám, ktoré stále odmietali poskytovať pomoc cisárovi. V tomto období sa Valdštejnovým novým cieľom stalo zapezpečiť západ ríše a potom sa obrátiť proti Turecku. Je nutné povedať, že tento ambiciózny cieľ bol už od začiatku odsúdený na neúspech, v týchto časoch preň nemohol nájsť pochopenia.

Veľké problémy Valdštejnovi robilo hanzovné mesto Stralsund . Mesto sa nakoniec ubránilo jeho veľkej presile aj vďaka Dánskym a Švédskym posilám. Pomohol mu tiež fakt, že počas obliehania, Valdštejn dostal správu o blížiacej sa flotile 100 lodí Kristiána IV., a uvedomil si, že veľká časť vojska je viazaná pri meste, čo by mohol Dánsky kráľ zneužiť na vylodenie.

Toto prvé „veľké" víťazstvo protestanov tridsaťročnej vojny malo na nich značne povzbudzujúci účinok. Mesto však neuchránilo svoju slobodu. Nestalo sa síce cisárskym prístavom, ale stalo sa z neho na dve storočia súčasť Švédskej ríše. Valdštejn takticky vyčkával na to kde a kedy sa Dánsky kráľ vylodí. Urobil tak 11. augusta 1628 a zmocnil sa Wolgastu. Tu Valdštejn dánov porazil a dal tým na javo, že vylodiť sa a udržať sa, sú dve odlišné veci.