Valdštejn

Mladosť

Na vrchole kariéry sa tituloval: vojvoda meklenburský, frýdlantský, zaháňský, knieža vendský, gróf schwerinský, pán zeme rostockej a stargardtskej, generál rímskeho cisára, najvyšší poľný maršál a generál Oceánskeho a Baltického mora.
Pôvodným menom sa však volal Albrecht Václav Eusebius z Valdštejna. V roku jeho narodenia sa Praha stala sídlom Rudolfa II. Habsburského. Narodil sa 14. novembra 1583 v rodovom sídle v Heřmaniciach (čo bola jediná rodová dŕžava). Bol synom chudobného Viliama z Valdštejna a Markéty Smiřické. Dospelosti sa dožili ešte jeho dve sestry - Mária Bohumila a Katarína Anna.
Valdštejnovci sú veľmi starý rod. Podľa povesti tradovanej v rodinných kruhoch sa prvý predok pánov z Valdštejna Zdeněk, syn Jaroslava z Hruštice, preslávil tým, že sa vydal so svojimi všetkými štyridsiatimi synmi s kráľom Přemyslom Otakarom II. na vojnové ťaženie do Pruska, kde sa vyznamenal. Zdôrazňuje sa tu ich sláva a bohatstvo.

V detstve bol ale Albrecht vychovávaný v pomerne chudobnom Heřmanickom sídle, súkromným učiteľom, ktorý ho vzdelával v duchu viery jeho rodičov - Jednoty bratrské. Ďalšie vzdelanie získal v súkromnej škole na hrade Košumberk, ktorý patril protestantskému rodu Slavatov. Roku 1593 zomrela Valdštejnovi matka a o dva roky neskôr roku 1595 mu zomrel aj otec. Poručníkmi Albrechta a jeho sestier sa stali Jindřich Slavata z Chlumu a Košumberka a Albrechtov strýko Karel z Valdštejna na Poličanech. Albrecht bol vychovávaný na hrade Košumberk. Roku 1597 bol poslaný na luteránske gymnázium v Goldbergu v Sliezsku. Získal tu dobrú znalosť latinčiny a nemčiny.

Hlavný poručník Jindřich Slavata zomrel a Karel z Valdštejna bol pre chorobu neschopný. Prihlásila sa Albrechtova teta Jitka z Valdštejna. Za pomocníkov jej určili Adama mladšieho z Valdštejna, a Kryštofa Bukovského z Hustiřan. Týto ho poslali na univerzitný internát v Altdorfe. Avšak tu sa dostal do väzenia (pobil sa), a len vďaka vplyvu rodiny sa vracia roku 1600 späť do Čiech. Nasledujúce dva roky jeho života sú nejasné. Roztrpčený Valdštejn sa na dva roky vydal na cestu - vraj prešiel habsburským Nizozemskom, Francúzskom, Nemeckom a hlavne Talianskom (možno tu študoval na univerzite v Padove). Roku 1602 sa vracia do Čiech. V tomto období Rudolf II. obnovil mandát proti Jednotě bratrské.


Vojenské začiatky

Albrecht sa rozhodol pridať k vojsku. Vojna s turkami bola práve v plnom prúde. Roku 1604 odchádza na uhorské bojisko s najnižšou hodnosťou dôstojníka pechoty - práporčíka. Zúčastnil sa na bojoch s Bočkajom, počas ktorých sa vypracoval na plukovníka. Po pol roku služby bol v zime vyslaný do Prahy ako „vyslanec", ale pravdepodobne ho poslali domov sa vyliečiť, keďže neustále trpel chorobami. Na jeseň roku 1606 prestupuje na katolícku vieru. Podobných prestupov bolo v tomto období veľa, a oveľa významnejších. Jeho si preto v podstate nikto nevšímal. V roku 1607 sa Albrecht zásluhou Karola zo Žerotína dostal na dvor Arcivojvodu Mateja, Rudolfovho brata. Je veľmi pravdepodobné, že mu v tom nemalou mierou pomohla predchádzajúca konverzia.


Prvé zveľaďovanie majetku

Niekedy na jeseň roku 1608 si dal Albrecht urobiť svoj horoskop. Jeho autorom nebol nikto iný než cisársky astrológ Johanes Kepler. Valdštejn sa ním začal vážne riadiť. Presne podľa neho si vzal bohatú, nievšak starú, vdovu Lukréciu Nekšovú z Landeka. Bola približne rovnako stará ako on a jej „veno" sa dá odhadnúť na asi 300 - 400 tisíc zlatých. Vyženené majetky ale neboli celkom vysporiadané, a preto sa Albrecht dostal do sporu s Lukréciními príbuznými. Roku 1619 mu boli dokonca odobraté, ale len do roku 1620. Keď v roku 1627 vyhral v Sliezsku, tvrdo sa so svojimi „pribuznými" vysporiadal.