To najlepšie v jeho živote sa mu podarilo spraviť až na dôchodku. To najkrajšie - impozantnú vzducholoď pomenovanú po ňom - už ale nezastihol. To najhoršie, čo ho zrejme mohlo postihnúť, našťastie, tiež prišlo až po smrti starého pána. Gróf Ferdinand von Zeppelin sa tragického konca vzducholodí nedožil, rovnako penzionovaného generála už nezastihla ani potupná kapitulácia Nemecka v 1. svetovej vojne. Zomrel 8. marca 1917

Havária najväčšej vzducholode Hindenburg šokovala v roku 1937 celý svet. Pyšný koráb dlhý 245 metrov poháňali motory od Mercedesa. Lietadlá už mali navrch, ale táto lahôdka pre boháčov s luxusne zariadeným barom mala šmrnc niečoho neobyčajného. Vzducholoď mohla dosiahnuť rýchlosť až 135 kilometrov za hodinu. Hindenburg premával na transatlantickej linke Frankfurt - Lakehurst.

Tragédia sa zachovala na filme. Bol to strašný pohľad - loď nezvládla pristávací manéver a začala vo vzduchu horieť. Obrovská konštrukcia v okamihu ľahla popolom. Na palube zomrelo 36 ľudí. Prizerajúci sa v panike utekali. Tak sa skončila krásna éra vzduchoplavcov. K vzduchoplavectvu sa Ferdinand von Zeppelin dostal za dobrodružných okolností. V roku 1863 sa ako študent vojenskej školy vydal do Spojených štátov a bojoval na strane severu v občianskej vojne. Tam sa prvýkrát stretol s balónom. Využívala ich armáda. Spolu s dvoma Rusmi a Indiánmi potom podnikol ešte cestu k prameňom Amazonky. Počas expedície si vyskúšal balón amerického vedca. Presvedčil sa, že balóny sa dajú výborne využívať na vojenské aj komerčné účely.

V armáde spravil po návrate do Nemecka veľkú kariéru. Bojoval vo vojne s Rakúskom (1866) a po vojne s Francúzskom jeho odvahu a udatnosť dávali vojakom za príklad. Rýchlo to dotiahol na generála.
Technicky šikovný von Zeppelin ale nerozmýšľal len nad taktickými úskokmi v zákopových vojnách. V roku 1887 zverejnil komplexný plán leteckého dopravného systému, ktorý bol založený na „lodiach ľahších ako vzduch“. O štyri roky odišiel do dôchodku.

Začiatky boli ťažké, ale generál vo výslužbe sa napokon preslávil. Spolu s inžinierom Theodorom Koberom, ktorý pripravoval technické plány, sa pustili do konštrukcie prvej vzducholode.

Pokusy o vzdušné plavidlá ich predchodcov neboli veľmi úspešné. Francúz Henri Griffard postavil loď poháňanú parným strojom, bola však nestabilná a v zlom počasí ľahko zraniteľná. Základným princípom Zeppelinovho vynálezu bol balón naplnený vodíkom uložený v oceľovej kostre. Stabilitu priniesla práve veľká konštrukcia, ktorú si nechal patentovať.
Nemecká vláda jeho projektu nedôverovala a v roku 1894 ho odmietla. Nevzdal sa a investoval doň všetky peniaze. Napokon sa to oplatilo. Prvý stroj LZ 1 vzlietol nad Bodamským jazerom v roku 1900. Vo vzduchu bol 17 minút a ľudí mamut na oblohe uchvátil. Vláda sa poponáhľala s ponukou na spolufinancovanie projektu.

Spočiatku sa vzducholode využívali na komerčné účely. Zeppelinova spoločnosť ich vylepšovala, prežila aj krízu v roku 1908, keď im silná búrka zničila stroj LZ 4. Aerodynamický tvar, silný motor, ľahké manévrovanie - zdalo sa, že vzducholodiam patrí budúcnosť. Zo vzducholodí sa stala nemecká záležitosť - ľudia po zničení LZ 4 vyzbierali šesť miliónov mariek na novú.

Boli to zlaté časy - cesty a automobily za veľa začiatkom 20. storočia nestáli, lietadlá boli všetko len nie bezpečné, a tak sa stali vzducholode s pohodlnými gondolami ideálnym dopravným prostriedkom. Preháňali sa s pasažiermi a poštou nad Nemeckom, neskôr vypravovali transatlantické lety do Brazílie a Spojených štátov.

Na začiatku 1. svetovej vojny Nemecko využilo asi 100 vzducholodí na bojové účely. Ľudí vo Francúzsku a v Británii nebeské ozruty desili. Vyzbrojené boli piatimi ťažkými guľometmi a mohli zhodiť 2000 kilogramov bômb.
S rýchlym vývojom zbrojárskeho priemyslu sa ale vzducholode stali jednoduchým terčom, a tak ich Nemecko v lete roku 1917 začalo využívať už len na zásobovanie. Potichu ich stiahli - to isté sa stalo slávnej vzducholodi Gróf Zeppelin po havárii Hindenburga o dvadsať rokov neskôr.

Dnes sa ale na oblohe začínajú objavovať ich nástupcovia. Zo vzducholodí je opäť maškrta pre zámožnejších.