Marcus Aurelius nebol pokrvne príbuzný k žiadnemu predchádzajúcemu rímskemu cisárovi – nástupníctvo získal adopciou. Za svojej vlády, to je od 161-180 po Kristovi, viedol víťazné vojny proti Germánom, Sarmatom a iným. Marcus Aurelius je taktiež jediný vládca staroveku, o ktorom máme jeho vlastné svedectvo.... Pri vojnách s Markomanmi po večeroch písaval fylozofické premluvy, k sebe samému. Pôvodne sa chcel hlavne zaoberať fylozofiou, ale osu mu to nedovolil a svoju vládu strávil hlavne k vedeniu vojen. Možno sa chcel písaním odpútať od jednej veľkej radosti – a to o syna Commoda, kde ako otec pomerne sklamal. Rod, z ktorého Marcus Aurelius pochádzal, prišiel do Ríma okolo roku 100 pred Marcusovím narodením. Marcus bol vychovávaný u jedneho konzula, kam chodil na navštevy, aj cisár Hadrianus. Ten v chlapcovi poznal mimoriadnu osobnosť a zariadil mu niekoľko učiteľov.

Marcus pochopil, že dobrý výsledok učitelov závisí na tom, či on sám má o učenie záujem – a on mal! O niekoľko rokov neskôr boli chlapcovi predane príslušné politické úrady a nakoniec Hadrianus doporučil chlapca Antoniovi, svojmu adoptívnemu synovi. Ten mal na Marca veľký vpliv. Po tom, čo Hadrianus zomrel, stal sa císarom Antonius. Jedným z posledných prianí Hadrianusa bolo, aby po Antoniusovi vládol Marcus Aurelius spoločne s ďalším Rimanom – Luciem Verem, ktorý sa ale radšej oddal radostiam lásky, než úradovaniu. A tak po Antoniove smrti nastúpil na trón iba Marcus. Marcus bol znamy svojou ?Striedmosťou? a preto možno ani ľud neprekvapilo, že s velkým pokladom ktory mu predchádzajúci vládca zanechal naložil v prospech ľudí. Zvýšil prídelie obilia rímskym občanom, usporiadaval verejné hry.

Ako bolo už spomínané za vláda Marca Aurelia sa vela bojovalo. Nietorím vojskám velil neponaučiteľný Lucius, ktorý nebol ako vojvodca moc úspešný. Jeho oddiely mj. Dotiahli do Ríma mor, ktorý jediný den zabil 2000 ľudí a za celú dobu svojho vystrájania veľkú časť obyvateľstva Európy. Po more, prišiel hlad, ale Marcus Aurelius nebol tak pesimistický ako ostatní a dúfal, ze hladomor pominie. Po čase naozaj pominul. Marcus mal krásnu (ale nie moc vernú) ženu, ktorá mu na svet priviedla 4 deti z toho dve dcéry a dvojičky (chlapcov). Jedno dievčatko zomrelo skoro, rovnako ako jedno z dvojčiat. Druhá dcéra bola utrápenou vdovou ( bola manželkou Lucia) a druhý syn bol spomínaný Commodus, ktorý sa stal cisárom. Marcus nemal v pláne nechať trón pre Commoda, ale pre víťaza z boja proti Parhom – Avidia Caccia. Lenže ten bol zabitý centuriom svojej vlastnej légie. V roku 176 nášho letopočtu bolo Commodovi 15 rokov a jeho otec ho pred senátom určil spoluvládcom.

V 59 rokoch Marcus Aurelis zomiera vo vojenskom tábore niekde na území dnešného Sremska Mitrovica (územie bývalej Juhoslávie). Neni známa príčina úmrtia, ale predpokladá sa že zomrel na mor alebo na rakovinu. Ešte pred svojou smrťou prejavoval obavy nad budúcou vládou svojho syna Commoda, ktorý jeho obavy naplnil. Marcus Aurelius nebol nikdy iba človek alebo iba císar, bol aj tým aj tým!!

Marcus Aurelius Antoninus sa narodil r voku 121 a zomrel v roku 180.
- rímsky cisár, ozajstný filozof na tróne
- Hovorí k sebe samému - gr. písané aforizmy, vznikali aj na území dnešného. Slovenska, súbor 12 kníh (krátke úvahy o povinnostiach, ktoré má človek k sebe a k iným, zamyslenie sa nad ľudskými slabosťami, slová uznania tým, ktorím vďačí za svoj myšlienkový vývoj)
- ľudský život je nestály a krátky, lebo pred naším narodením a po našej smrti je nekonečný prúd času a kto to pochopí, nebude sa sťažovať na krátkosť života, ale ho využije na konanie dobra
- „Nech sa ti už prihodí čokoľvek, bolo ti to už od večnosti predurčené: spleť úpríčin od večnosti spojila tvoje bytie s touto príhodou."
- „Konám sv. povinnosť a o nič iné nedbám.".
- Marcus Aurélius napísal Myšlienky k sebe samému
- Poézia - Horácius, najznámejšie dielo ódy Satiry a Listy
- vo viacerých básňach vystupuje sám autor ako kňaz múz a chce zasvätiť mladú generáciu do tajov spoločenstva
- vystrihá mladých pred túžbou po majetku, peniazoch, egoizmom, pýchy...
- v diele Satiry Horácius poučuje ľudí ako žiť a ako sa stať šťastným
- v diele Listy zobrazuje seba ako človeka, ktorý sa dopúšťa chýb a hľadá životné cesty, pri ktorých sa dopúšťa aj chýb.
r. 166 - na našom území (chcel tu vytvoriť Markomániu => markomanské vojny 171 - 180, hl. centrum mali vojaci v Carnuntume, odtiaľ prenikli do Trenčína; Rimania síce zvíťazili, no Germáni postupne do rímskeho impéria prenikli), na rieke Granula = Hron, napísal „Hovory k sebe samému" (po jeho smrti armáda stiahnutá za Dunaj)
- Rimania - už kresťanstvo, verili, že rímske vojsko zachránil Boh, keď zoslal dážď = zlatý dážď, aby zvíťazili

Markomanské vojny (166 – 180)
Najdôležitejšie momenty tohto obdobia sú znázornené na stĺpe M.Aurelia, ktorý stojí v Ríme na Piazza Colunna. Na stĺpe je zobrazený aj „zázračný dážď“ , ktorý 11.júna 172 zachránil v období veľkého sucha rímske jednotky v germánskom obkľúčení pred vyčerpaním a porážkou. Rímske jednotky prenikli hlboko do vnútrozemia západného a južného Slovenska (do Pomoravia, Považia, Pohronia a na Ponitrie). Marcus Aurelius vtedy písal medzi prestávkami v bojoch svoju filozofickú štúdiu „Hovory k sebe“ na brehu rieky Hron (lat.Granus). M.Aurelius sa nedožil konca vojny, zomrel nečakane v tábore Vindobona (Viedeň) 17.3.180 (19.roku svojej vlády)
Commodus bol jeho skutočný syn, ktorý sa vyhlásil za boha, zaviedol teror, bojoval v aréne ako gladiátor, mal veľký spor so senátom, vyžadoval božské pocty. V roku 1921 ho zabili, keď sa rozhodol ísť na zasadanie senátu oblečený ako gladiátor

Marcus Aurelius bol ozajstný filozof na tróne
- Pius ho poznal
- to, čo hlásal to aj robil
- po nástupe na trón - všetko pridelil chudobným
- žil v absolútnej skromnosti obyčajným životom
- jeho légie ho milovali - správal sa ako oni, zvýšil im žold
- bol stoik (ži život rozumný v súlade s prírodou - doslova to praktizoval)
- vlastného syna zle vychoval
- za jeho vlády vojnový konflikt - zo S na Rím zaútočili germánske kmene Markomani => markomanské vojny (166 - 180) a začali prenikať za s hranice impéria
zorganizoval výpravu, dostal sa za S hranice Ríma - na naše územie - Trenčín = Laugaritio -> r. 179 - nápis na trenčianskej skale - vytesaný na oslavu víťazstva nad Markomanmi a Kvádmi rímskymi vojakmi II. légie (o prezimovaní oddielu r. 179 - 180
- na našom území napísal filozof. dielo „Hovory k sebe samému" (1. kapitola sa končí slovami „napísané na rieke Granula" = Hron) - zozbierané múdrosti, návody, ako chápať nepriateľa
- po skončení bojov s Germánmi zomiera na mor

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Marcus Aurelius: životopis