24. januára pred 40 rokmi zomrel v Londýne najznámejší z Angličanov 20. storočia Sir Winston Leonard Spencer Churchill. Narodil sa 30. novembra 1874 v Oxforde. Pochádzal z váženej anglickej aristokratickej rodiny, ktorej predok získal šľachtický predikát po bitke pri Waterloo. Jeho otec lord Randolph Churchill, bol mladší syn siedmeho vojvodu z Marlborough a matka Američanka Jennie Jeromeová pochádzala z rodu majúceho v sebe krv Irokézov.

V roku 1888 začal študovať na elitnej škole v Harrow, kde sa dostal po prvýkrát do hádky so svojim okolím pre nechuť zaoberať sa históriou. Sústredil sa skôr na štúdium jazyka a píše svoje prvé Anglické eseje. V roku 1894 nastúpil ako kadet do Námornej kráľovskej akadémie v Sandhurste. Po jej absolvovaní sa zúčastnil prvého vojenského ťaženia ako vojnový korešpondent pri vylodení španielskych vojsk na Kube v roku 1895. Po návrate bol odvelený do Indie. Počas služby stihol budovať svoju kariéru dôstojníka i vojnového spravodajcu, čo zúročil aj v knihe z roku 1899 Riečna vojna.

Bol očitým svedkom vojny na juhu Afriky, ktorú opísal pre londýnske noviny Morning Post. V zajatí v Pretórii sa zoznámil s búrskym dôstojníkom, neskorším prvým premiérom JAR Louisom Bothom. Po krátkom pobyte v USA vstúpil 23. januára 1901 do vysokej politiky, stal sa členom britského parlamentu za Oldham v Lancashirskom okrsku. Po rozchode s konzervatívcami zastupoval Manchester už ako liberál.

Po kariére prezidenta obchodnej komory (1908-1910) sa stal v roku 1911 Lordom Admirality a výraznou mierou prispel k modernizácii anglického vojenského loďstva. Na nátlak konzervatívcov bol nútený svoj post pre neúspechy expedičných jednotiek na kontinente v roku 1915 opustiť. V 1916 je už na západnom fronte a velí 6. Škótskemu streleckému pluku. Na konci 1. sv.vojny sa Churchill stáva štátnym tajomníkom vojny a vzdušných síl.

Pre svoje návrhy a postoje umožniť vznik židovského štátu v Palestíne a samostatného Írska stratil dôveru svojej politickej strany a vo voľbách 1922 stratil svoj mandát. Po neúspešných pokusoch založiť novú politickú stranu sa v roku 1923 vrátil ku konzervatívcom a stal sa členom vlády premiéra Stanley Baldwina ako kancelár pre finančné záležitosti. Obdobie mimo veľkú politiku v rozmedzí rokov 1929-39 venoval Churchill svojim záľubám - literatúre a maliarstvu. Vychádzajú jeho najvýznamnejšie knihy štvorzväzkové dejiny rodu Marlborough (1933-1938 ), Dejiny hovorovej angličtiny, Moja mladosť (1930), Myšlienky a dobrodružstvá (1932) a kniha esejí Veľkí súčasníci (1937).

Začiatok 2. svetovej vojny zastihol Churchilla mimo verejné dianie, aj keď sa verejne postavil proti politike Baldwina a Chamberlaina. V septembri 1939 sa stal prvým Lordom Admirality vo vojnovom kabinete Chamberlaina a po páde Francúzska sa dostal k moci a 10. mája 1940 sa Churchill stal premiérom a ministrom obrany kabientu podporovaného konzervatívcami, liberálmi a labouristami.

Legendárnymi sa stali jeho výroky mobilizujúce Angličanov k odporu proti fašizmu. Ponúkal im iba " krv, drinu, slzy a pot". V záujme jediného cieľa - víťazstva, zdôrazňoval počas celého obdobia.

Medzi šéfmi Veľkej Aliancie robil Churchill prostredníka Stalinovi a Rooseveltovi, s ktorým uzatvoril v mene svojich krajín spojeneckú zmluvu na palube americkej lode Augusta pri Novofoundlandských ostrovoch v auguste 1941 tvoriacu základ Atlantickej charty. Ich spoločné vojnové ťaženie ukončil rok 1945, americkému prezidentovi počas vojny vyčítal, že nechce rešpektovať jeho obavy z rastúceho vplyvu Moskvy na vývoj v Európe. Pád Berlína a kapitulácia Nemecka bola pre Churchilla satisfakciou, po víťazných oslavách, ešte pre kapituláciou Japonska vyhrala Labouristická strana voľby a prišiel o kreslo premiéra.

Ako vážený vodca opozičných konzervatívcov začal Churchill pracovať na životopisnom šesťzväzkovom diele Druhá svetová vojna. V pamätnej reči pre študentov vysokých škôl vo Fultone varoval Západ pred vplyvom Rusov, ich cieľmi, nárastom komunizmu a nutnosti spojenectva demokratických síl. Až história potvrdila Churchillovský pohľad na možný vývin sveta.

Druhýkrát premiérom sa stal Churchill 26. októbra 1951. Iba sila jeho osobnosti pomáhala prežiť vláde, ktorá mala v parlamente tesnú väčšinu. Bol svedkom korunovácie mladej kráľovny Alžbety II. Elizabeth II. v júni 1953, v tom istom roku sa stal nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. Z pozície premiéra odstúpil ako osemdesiatnik pre zdravotné problémy 5. apríla 1955. Vďaka zvláštnemu zákonu Amerického kongresu sa 9. apríla 1963 čestným občanom USA.

Zomrel 24. januára 1965 v Londýne a po národnom pohrebe hrdinu bol 30. januára pochovaný neďaleko svojho rodiska v Bladone.