Ludvík Svoboda sa narodil 25.11.1895 v Hrozantíne. Bol to československý generál,politik a neskôr prezident. Počas 1. sv. vojny bol v československých légiách v Rusku. Od roku 1922 bol dôstojníkom československej armády.

Na počiatku nacistickej okupácie pôsobil v odbojovej organizácii Obrana národa.Po prepadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom roku 1941 sa Svoboda stal veliteľom 1.československého samostatného praporu v Sovietskom zväze.

Do ČSSR sa Svoboda vrátil ako "nepolitický" minister národnej obrany a hrdina, ktorý nasadil svoj život v bojio ochranu štátu. Svoboda napísal s pomocou zamestnancov Vojenského historiského úradu v Prahe svoje memoáre, ktorých 1.vydanie vyšlo pod názvom "Z Buzuluku do Prahy" v roku 1960.

V období pražskej jari bol Svoboda 30.3.1968 zvolený za prezidenta republiky.Do marca 1968 bol známy svojou miernou a nezáväznou podporou reformátorov.Získal aureolu človeka,ktorý odmietol vytvorenie kolaborantskej robotnícko-roľníckej vlády a zachránil životy reformných vodcov unesených do ZSSR.
Jeho politika sa páčila skoro všetkým.Svoboda vykonával drsný tlak na reformných predstaviteľov(A.Dubček a i.)aby podpísali vyložene kapitulantský tzv.Moskovský protkol.Mal podieľ na odstránení Alexandra Dubčeka z miesta 1.tajomníka ÚV KSČ a na presadení do tejto funkcie G.Husáka.

Od apríla 1974 nemohol pre zlý zdravotný stav vykonávať prezidentský úrad.Tvrdohlavo sa ho však odmietal vzdať.V máji 1975 dokonca musel byť prijatý zvláštny zákon,aby bol zbavený prezidentskej funkcie.
L.Svoboda rezignoval z postu prezidenta 29.5.1975.Prezidentskú stoličku po ňom obsadil vždy ambiciózny Gustáv Husák,ktorý bol zvolený 29.5.1975.
Ludvík Svoboda ukončil svoju životnú púť 20.9.1979 v Prahe.