Charles-Augustin de Coulomb (narodil sa 14. júna 1736 v Angouleme, zomrel 23. augusta 1806 Paríž) bol zakladateľom elektrostatiky a kvantitatívnych metód v nej.
Bol potomkom zámožnej šľachtickej rodiny. Študoval prírodné vedy v Paríži, a v rokoch 1767-1776 pracoval v armáde ako vedúci opevňovacích prác na ostrove Martinik. Po návrate do Paríža sa venoval výskumom elektriny a magnetizmu. Jeho práca bola vysoko cenená, a v roku 1781 sa stal členom francúzskej Akadémie vied. Roku 1789, po vypuknutí francúzskej revolúcie, sa vzdal všetkých úradov aj hodností (bol podplukovníkom) a stiahol sa na svoj statok v Blois. Roku 1800 bol povolaný na Parížsku univerzitu Napoleonom. Na nej pôsobil až do svojej smrti.

Z Coulumbových objavov patrí medzi najvýznamnejší popis elektrického poľa a objav zákonov, popisujúcich sily medzi nábojmi.
V počiatočnom období svojej vedeckej činnosti (1773-84) sa Coulomb zaoberal hlavne technickou mechanikou. Jeho prvá vedecká práca z roku 1773 sa týkala problémov statiky. V roku 1781 začal skúmať javy spojené s pôsobením torzných síl na kovové vlákna a odvodil zákony tohto typu deformácie, ktorých výsledky zverejnil v roku 1787 v práci Recherches théoriques et expérimentales sur la force de torion et sur l´elasticité des fils du métal (Teoretické a experimentálne výskumy torzných síl pružnosti kovových vlákien ). V tejto práci uverejnil aj základné metódy merania malých síl pomocou tzv. torzných váh, ktoré sa dnes nazývajú Coulombove váhy.

Zaoberal sa tiež výskumom šmykového trenia a formuloval zákony, ktorými sa riadi. Na konci života začal skúmať vnútorné trenie kvapalín.
V roku 1785 prišiel k záveru, že sila,ktorou na seba pôsobia dve nabité častice, je priamo úmerná veľkosti ich nábojov a zmenšuje sa so vzdialenosťou oboch častíc. Tento Coulombov zákon znamenal, že elektrické sily sa chovajú podľa obdobných pravidiel aké formuloval Newton pre gravitačné sily.
Rozšíril princípy newtonovskej mechaniky na elektrinu a magnetizmus. Dokázal formálnu analógiu medzi Newtonovým gravitačným zákonom a zákonmi, ktoré sám objavil. Ďalšou mimoriadnou Coulombovou zásluhou je objav zákona šmykového trenia, ktorého veľkosť je priamo úmerná sile, pôsobiacej kolmo na treciu plochu a za istých okolností nezávisí na rýchlosti pohybu (s výnimkou prechodu z pokoja do pohybu, kedy sa zväčšuje). V jednej zo svojich posledných prác z roku 1802 skúmal dôvtipnými experimentami vnútorné trenie kvapalín, o čom teoreticky uvažoval už anglický vedec Isaac Newton (1643-1727).

Na jeho počesť bola pomenovaná jednotka elektrického náboje coulomb.
Coulomb svojou prácou zavŕšil snahy mnohých fyzikov vytvoriť presné experimentálne metódy výskumu elektrostatických javov.