Antoine de Saint – Exupéry: Malý princ
Antoine de Saint Exupéry študoval v Paríži, pracoval ako letec, zúčastnil sa na občianskej vojne v Španielsku a bol vojnovým pilotom priekopníkom diaľkových letov počas 2. svetovej vojny. V roku 1944 ho vyhlásili za nezvestného. Tragicky zahynul pri bojovom lete na Korzikou. Patrí do francúzskej medzi vojnovej literatúry. Reprezentuje filozofujúci prúd francúzskej prózy. Uvažujúc nad zmyslom ľudského údelu na zemi, rozmýšľa nad základnými metafyzickými otázkami. V jeho dielach prevládajú pocity samoty a úzkosti, ale jeho riešenie otázok bytia človeka je optimistickejšie. Jeho romány často vychádzajú z autorovej osobnej skúsenosti, keďže spytovanie osudu sa dialo tak v rovine diela, ako aj v rovine vlastného života. Túto identitu nachádzame aj v prvých autorových románoch s leteckou tematikou. Námetom prvého románu bolo obdobie, v ktorom Saint – Exupéry pôsobil ako šéf leteckej stanice na myse Juby a zabezpečoval letecké spojenie na linke Toulouse – Dakar. V Južnej pošte ešte nachádzame typické románové prvky – nešťastná, sklamaná láska a tragický skon letca.
V rokoch 1929 – 1931 bol riaditeľom spoločnosti Aeroposta v Buenos Aires, ktorá realizovala prvé nočné lety medzi Európou a Amerikou. Toto obdobie zachytáva v románe Nočný let, kde sa po prvýkrát výrazne objavuje idea hrdinského činu v prospech ľudskej spoločnosti. Čakanie na tri poštové lietadlá, boj pilota Fabiena s cyklónom, pohotovosť riadiacich stredísk atď. tvoria základy sujetovej línie. Fabien zvádza tragický boj prírodným živlom, aby neohrozil existenciu nočných letov. Dominujú tu pocity existentionálneho spytovania človeka, ocicajúceho sa v hraničnej situácii. Príčiny a vyjasňovanie si tragédie je doménou ústrednej postavy románu – šéfa leteckej spoločnosti Riviéra. (aj tu vidíme určitú autentickosť Exupéryho s postavou v románe) Kým sa jeho lietadlá predierajú nocou, on prežíva vlastnú “drámu zodpovednosti”.
Po Fabienovej smrti vzlietnu ďalší piloti, dielo pretrvá jednotlivý ľudský život. Zmysluplnosť hrdinského činu sa v jeho koncepcii napĺňa len vtedy, ak nad ľudský život postavíme nadosobný humanistický ciel. V románe Terre des hommes (1939, Zem ľudí, 1987) autor opisuje rôznorodé motívy, zážitky z letov rutinného charakteru i dramatických záchranných akcií, leteckých havárií a pod. Dielo má nesúrodú kompozičnú stavbu, autor kladie vedľa seba reportážne rozprávanie i beletrizované časti, ktoré spolu nesúvisia ani časovo ani priestorovo. Hlavnou ideou je myšlienka ľudského priateľstva a solidarity, ktoré chránia človeka pred úzkostným pocitom samoty a dávajú zmyslel aj jeho činu. Saint – Exupéry ako prvý opisuje pocity, ktoré si za palubnou doskou lietadla, vnášajúceho sa nad zemou, robil privilegovaný jedinec, majúci možnosť fyzicky sa povzniesť nad banálnosť sveta a z odstupu a z výšky sa zamyslieť nad základnými otázkami ľudskej existencie. V románe Pilote de guerre (1942, Vojnový pilot, 1987) sa okrem tradičných rekvizít “leteckého románu” (opis technických stránok letu, stroja, pilotovej práce, prítomnosť odborného slangu a pod.) sa v románe objavujú spomienky na detstvo i reakcia na “čudnú” vojnu. Pozornosť si zaslúži aj nedokončené dielo Citadelle (1948, Citadela), ktoré vyšlo po autorovej smrti.
Bol to pokus o lyricko-filozofické zosumarizovanie života. Výsledkom je náročný a nevyrovnaný text, v ktorom sa nádherné lyrické i vzletné pasáže striedajú s miestami ťažkopádnou filozofickou reflexiou. Štylizované podobenstvo napísané na spôsob arabských litánií možno považovať za akýsi duchovný testament autora. Berberský veľmož, ktorý vystaval svoju pevnosť v piesočnatej púšti, chce vybudovať mravnú pevnosť aj v srdci človeka a ochrániť ho tak pred každým ohrozením. Motív pášte sa objavoval už aj v predchádzajúcich autorových dielach. Púšť bola tým miestom, kde medzi akciami, v ktorých spoznával ľudskú súdržnosť, meditoval v osamotení o morálnej a metafyzickej dimenzii človeka. Filozofické dielo Malý princ pôvodne venované deťom sa stalo jedným z najznámejších diel francúzskej literatúry vo svete. Dielo možno čítať v detskej úrovni ako rozprávku o malom princovi alebo vo filozofickej úrovni ako dielo o hľadaní pravdy a poznania, zmyslu života človeka. Dielo má dve myšlienkové úrovne.
Filozofická úroveň – rozoberanie tém človek a poznanie sveta, svet ľudí a svet vecí, samota ako ľudský údel, priateľstvo ako hlavná hodnota ľudského života. Epická úroveň – s poetistickými pasážami – rozprávanie o autorovom živote medzi dospelými: o havárii lietadla na Sahare a stretnutí s malým princom, rozprávanie o malom princovi a ruži, o planéte krása, o planéte márnivca, o planéte biznismena atď. Dielo sa skladá z 27 kapitol, dedikácie (venovaniu svojmu priateľovi Léonovi Werthovi) a záveru. Všetky ilustrácie sú vlastnými kresbami autora. V spoločnosti malého princa sa pozeráme na svet človeka inými očami. Autor tu vysvetľuje cenu a silu priateľstva – Kde sú ľudia? – oval sa napokon malý princ... Človek je osamelý aj medzi ľuďmi, - povedal had a upozorňuje na smiešnosti a trápnosti sveta dospelých. – Naozaj ma obdivuješ? – spýtal sa malého princa . – Čo znamená obdivovať? Obdivovať znamená uznať, že som najkrajší, najlepšie oblečený, najbohatší a najinteligentnejší človek na tejto planéte.
|
