No a poslednom prezentoval svetu slávnu rovnicu, ktorú síce mnohí nosia dnes aj na tričkách, ale nezdá sa, že by ju pochopili, totiž rovnicu o vzťahu hmoty a energie E=mc2. Vďaka tomuto prevratnému článku získal A. Einstein konečne akademický titul a v roku 1908 i svoje prvé akademické miesto na Univerzite v Beme. Po ňom nasledovalo niekoľko ďalších v celej Európe. Medziiným aj v Zürichu a v Prahe, kde ho Z8Žili ešte ako šťastného človeka. v roku 1910 sa narodil druhý syn Alberta a Milevy, Eduard. V roku 1914 sa však presťahovali do Berlína. Mi1eva, ktorej sa v Berlíne vôbec nepáčilo, bola práve na prázdninách vo Švajčiarsku, keď vypukla vojna, takže rok sa nemohli vidieť ani navštíviť. Manželia sa za ten čas odcudzili natoľko, až sa napokon v roku 1919 rozviedli. Einstein však medzitým v roku
1916 v Berlíne dokončil svoju všeobecnú teóriu relativity. A mesiac po rozvode sa oženil so svojou sesternicou Elsou.
Definitívne sa nakoniec usadil na Inštitúte pre ďalšie štúdiá v Princetone v roku 1933, kam ako Žid ušiel pred rozmáhajúcim sa nemeckým nacionalizmom.
Svoje posledné roky strávil výskumom a hľadaním jednotnej teórie poľa univerzálnej sily, ktorá by spojila gravitáciu s elektromagnetickými a subatomárnymi silami. Venoval sa teda problému či otázke, na ktorú dodnes nikto nedal konečnú odpoveď. Einstein sa však od mnohých minulých i súčasných fyzikov, matematikov, prírodovedcov a vedcov vôbec odlišoval nielen svojou využiteľnou mozgovou kapacitou, ale aj pokorou pred prírodou, pred vyššou silou a pred vecami, ktoré síce existujú, ale zatiaľ ich nevieme vysvetliť. Sám sa považoval viac za filozofa ako za vedca a patril vlastne medzi takých mysliteľov, ako boli Platón alebo Aristoteles, ktorý sa snažili pochopiť prirodzený svet viac pomocou mentálnych konceptov ako experimentmi. Prečo k tomu pristupovali takto? Zrejme boli natoľko osvietení - napokon teória re1ativity samotná o tom vypovedá, že si uvedomovali aj relativitu pokusov v laboratórnych, teda neprirodzených podmienkach. Súčasný fyzik a spisovateľ G. Zukav nazýva Einsteina pravým mystikom.
Mnohí považujú Einsteina i dnes za otca atómovej bomby, pritom nič tomuto človeku nebolo zrejme vzdialenejšie, než takéto využívanie vedeckých poznatkov i jeho vlastných. A vždy to dával verejne najavo. Nikdy sa nevzdal morálnej zodpovednosti vedca. Jeho politická aktivita sa začala v čase 1. sv. vojny, keď zareagoval na deklaráciu 93 prominentných nemeckých intelektuálov, ktorí obhajovali nemecký militarizmus a porušenie be1gickej neutrality.
Einstein vtedy spolu s G. Friedrichom Nicolaiom napísal a ešte s ďalšími dvoma podpísal Manifest Európe, výzvu na ukončenie vojny.