Geniálny fyzik, ktorý ako jeden z mála smrteľníkov využíval tri desatiny svojej mozgovej kapacity, na rozdiel od bežnej jednej desatiny, pôsobil napriek tomu a či práve preto v detstve rodičom starosti, či náhodou nie je trochu mentálne zaostalý.
Jeho otec bol výrobcom elektrických zariadení v U1me, kde sa narodil aj Albert. Po krachu jeho podniku sa rodina presťahovala do Milána. Školák Einstein neprejavoval nijaké mimoriadne nadanie a nedosahoval ani mimoriadne výsledky. Príčinou bolo to, že sa príliš neznášal s rigidnými vyučovacími metódami. Pod vplyvom svojich strýkov Jacoba Einsteina a Caesara Kocha ho však začala fascinovať matematika a veda všeobecne - odbory, ktoré študoval na vlastnú päsť. Zo strednej školy vypadol ako 15-ročný pre zlý prospech napríklad v dejepise a jazykoch, a tak sa pridružil k rodine v Miláne.
V roku 1896 ho prijali na Švajčiarsky federálny inštitút pre technológiu v Zürichu. Ale až potom, čo prešiel niekoľkými vyrovnávacími skúškami z rôznych predmetov. No ani tunajšie akademické zvyklosti mu nevyhovovali. Napriek tomu sa mu podarilo urobiť požadované skúšky, aby dosiahol diplom. Dva roky po absolutóriu v roku 1900 žil z rôznych učiteľských platov. Vzdal sa nemeckého občianstva v prospech švajčiarskeho, aby sa vyhol vojenskej službe.
V roku 1902 sa zamestnal na Švajčiarskom patentovom úrade v Beme, kde zotrval nasledujúcich 7 rokov. To mu ekonomicky umožnilo, aby sa oženil so svojou priateľkou z univerzity Milevou Maric. A v roku 1904 sa stal otcom syna Hansa Alberta.
To však neznamenalo, že by vo voľných chvíľach zaháľal. Práve naopak. A tak v roku 1905 26-ročný Einstein, bez akýchkoľvek akademických kontaktov, celkom nečakane uverejnil v časopise Anály fyziky štyri články. Boli to články, ktoré mali celkom zmeniť smerovanie fyziky 20. storočia. V prvom sa venoval okrajovým tepelným pohybom molekúl v koloidných roztokoch - tzv. Brownovmu pohybu, ktorému sa ako prvý venoval anglický botanik ROKU Brown v roku 1827. V druhom podporil kvantovú teóriu svetla, ktorú vypracoval Max Planck v roku 1900.
Einstein tu dokázal fotónový charakter svetla pomocou fotoelektrického javu objaveného v roku 1902. Za tento príspevok získal neskôr v roku 1921 Nobelovu cenu za fyziku. V treťom a najslávnejšom článku 0 elektrodynamike pohybujúcich sa telies sa zaoberal svojou vlastnou teóriou relativity, ktorej základy napísal už v eseji, keď mal 16 rokov.