Vladimir Vladimirovič Putin sa narodil 7. októbra 1952 v Leningrade - dnešnom Petrohrade.

Jeho rodičia mali tri deti, ale dospelosti sa dožil len Vladimir: jeden brat zomrel ešte v detskom veku a druhý počas blokády Leningradu nemeckými vojskami. Napriek všeobecnému zákazu bol Vladimir pokrstený v pravoslávnom chráme, neskôr konvertoval na katolícku vieru. Obaja rodičia zomreli v roku 1999.

Už v mladosti sa Putin venoval svojej životnej záľube - športu: ovládal sambo - čo je ruská obdoba štýlu sebaobrany - a džudo. V oboch športoch dosiahol úspechy a tituly majstrov športu.

S manželkou Ľudmilou (1958) má dve dcéry Jekaterinu (1985) a Mariu (1986). Obe sa narodili v Drážďanoch.

Manželka vyštudovala filozofiu na Leningradskej štátnej univerzite a počas Putinovho štúdia na právnickej fakulte pracovala ako letuška a učiteľka. Ovláda nemčinu, španielčinu a francúzštinu.

Putin absolvoval štúdium v roku 1975, jeho špecializáciou bolo občianske právo. Je pravdepodobné, že už počas štúdia začal pracovať pre tajnú službu KGB vedenú v tom čase Jurijom Andropovom.

Po absolvovaní špeciálnych kurzov kontrašpionáže, počas ktorých získal aj čierny pás v džude, Putin v roku 1985 odišiel do NDR, kde pôsobil pod krycím menom v spoločnosti Nemecko-sovietskeho priateľstva. Podľa analytikov práve toto obdobie zohralo dôležitú rolu v jeho kariére politika.

Po páde Berlínskeho múru sa Putin v druhej polovici roku 1990 vrátil do vlasti, nie však do ústredia KGB, ale na univerzitu v Leningrade. Tam sa stretol s Anatolijom Sobčakom, ktorý v roku 1991 vyhral voľby a stal sa primátorom mesta. Putin - ako zástupca primátora - mal v kompetencii vytvárať dobré ekonomické podmienky pre vstup zahraničného kapitálu a investícií, napríklad pre Banku Lyonnais, koncern Coca-Cola či japonskú elektronickú spoločnosť NEC.

Po rozchode so Sobčakom v roku 1996 Putin čelil obvineniam z ekonomických trestných činov.

V roku 1997 sa presídlil do Moskvy. O rok neskôr ho prezident Boris Jeľcin vymenoval za riaditeľa Federálnej bezpečnostnej služby - nástupníckej organizácie KGB.

V roku 1999 sa 47-ročný Putin stal premiérom, krátko na to - po Jeľcinovom nečakanom odstúpení z funkcie 31. decembra 1999 - prevzal aj prezidentské právomoci.

Svoje prvé prezidentské voľby vyhral s prevahou a 27. marca 2000 sa stal najmladším najvyšším predstaviteľom Ruska od čias Stalina, ktorému sa to podarilo v roku 1922 vo funkcii generálneho tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.

Putin neprijíma znevažovanie sovietskej minulosti, pretože ju považuje za neoddeliteľnú súčasť histórie Ruska s vplyvom na súčasnosť. Opätovne sa preto začala používať červená zástava a sovietska štátna hymna s novými slovami. Rozpad ZSSR Putin v roku 2004 označil za národnú tragédiu nebývalých rozmerov.

V marci 2004 bol Putin znovuzvolený do funkcie prezidenta, keď dostal 71 percent hlasov voličov aj vďaka masívnej kampani v štátnej televízii.

Pretože ruský prezident podľa ústavy nemôže byť v úrade viac než dve po sebe nadväzujúce obdobia, špekuluje sa o možnej zmene zákona tak, aby Putin mohol zastávať najvyššiu funkciu aj naďalej. Najbližšie prezidentské voľby budú v roku 2008.