(okolo 820 – 870)

Franský kráľ Ľudovít Nemec postavil Rastislava na čelo Moravského kniežatstva roku 846. Rastislav sa po vnútornom upevnení svojej moci snažil o osamostatnenie svojej dŕžavy spod politického vplyvu východofranskej ríše. V roku 855 ho kráľ Ľudovit Nemec so svojim vojskom napadol, avšak neúspešne. Rastislav sa v roku 862 obrátil na byzantského cisára Michala III. so žiadosťou o vyslanie biskupa a učiteľov, ktorí by slovenskému ľudu hlásali evanjelium v jeho vlastnom jazyku. Cisár mu vyhovel a poslal misiu na čele s bratmi Konštantínom a Metodom. V roku 864 na Rastislavova opätovne zaútočil Ľ. Nemec. Rastislav musel uznať zvrchovanosť Franskej ríše nad svojim kráľovstvom. Jeho synovec Svätopluk uzavrel roku 870 spojenectvo s Karolmanom (synom Ľ. Nemca) bez vedomia Rastislava, ktorého potom zajal a vydal Karolmanovi. Ľ. Nemec dal Rastislava oslepiť a uväznil v niektorom z bavorských kláštorov, kde v roku 870 zomrel.