ĽUDOVÍT ŠTÚR: (1815 – 1856)

Ľudovít Štúr sa narodil 29. 10. 1815 v Uhrovci. Od roku 1829 študoval na bratislavskom evanjelickom lýceu a od roku 1838 v Nemecku na univerzite v Halle. Za základ nového spisovného jazyka prijal po dohode s Hurbanom a Hodžom v roku 1843 stredoslovenské nárečie. Pripravil dva obranné spisy v nemčine. Prvý vyšiel v Lipsku 1843 pod názvom „Žaloby a sťažnosti Slovákov v Uhorsku na protizákonné prehmaty Maďarov“ a druhý „Devätnáste storočie a maďarizácia“ vo Viedni roku 1845. V knihách „Nárečja slovenskuo a potreba písanja v tomto nárečí“ a „Náuka reči slovenskej“ (1846) podal Štúr ucelený systém novej slovenčiny a zdôvodnil svoju jazykovú reformu.

Od roku 1845 vydával v Bratislave „Slovenskje národnje novini“. Tie sa stali mobilizujúcou silou a organizátorom národného života. 30. októbra 1847 bol mestom Zvolen vyslaný za poslanca do uhorského snemu. Svojimi vystúpeniami na sneme hájil záujmy slovenského národa proti maďarizácii. Svojho mandátu sa vzdal 13. marca 1848 po zistení, že maďarská väčšina poslancov znemožňuje akúkoľvek parlamentnú iniciatívu na obranu slovenského národa. Zúčastnil sa porady slovenských národovcov 10. – 11. mája v Liptovskom Sv. Mikuláši, na ktorej zostavili „Žiadosti slovenského národa“.

Maďarská vláda vydala na Štúra a ďalších účastníkov tejto porady zatykač. Na slovanskom zjazde v Prahe 2. júna 1848 kritizoval austroslavistické postoje českých liberálov a všetci slovenský rečníci protestovali proti maďarizačnému útlaku v Uhorsku. Stál na čele Slovenskej národnej rady (SNR) spolu s Hurbanom a Hodžom, ktorá sa utvorila 16. septembra 1848 vo Viedni. 19. septembra 1848 vypovedal v mene SNR poslušnosť uhorskej vláde a vyhlásil štátnu nezávislosť Slovenska. 17. októbra vydal L. Kossuth zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu a vypísal odmenu 50 zlatých za ich hlavy. Pred smrťou stihol Štúr ešte dokončiť svoje filozoficko-politické dielo „Slovanstvo a svet budúcnosti“. Ľudovít Štúr zomrel 12.1. 1856 v Modre.