Štyridsiaty prezident USA (od r. 1981 do r. 1989) a filmový herec. Reagan sa narodil v mestečku Tampico v štáte Illinois ako pravnuk írskeho prisťahovalca. R. 1937 podpísal zmluvu s filmovou
spoločnosťou Warner Brothers, ktorá ho obsadzovala do úloh romantických hrdinov. Hral v päťdesiatych, väčšinou nenáročných filmoch. R. 1952 sa po druhý raz oženil. Jeho ženou sa stala
herečka Nancy Davisová. Spočiatku sympatizoval s Demokratickou stranou, no v čase, keď pôsobil
ako prezident odborového zväzu filmových hercov (1947 - 52), sa čoraz väčšmi začal prikláňať ku konzervatívnym názorom. V prezidentských kampaniach r. 1952 a 1956 podporil republikánskeho kandidáta Dwighta D. Einshowera. Kolegovia vo filmovej brandži Reagana vyzývali, aby vstúpil do politiky. R. 1962 sa stal členom Republikánskej strany a od r. 1966 do r. 1974 pôsobil ako kalifornský
guvernér. R. 1968 a znova r. 1976 sa neúspešne uchádzal o kandidatúru na prezidenta za Republikánsku stranu. Vtedy ho porazili Richard Nixon a Gerald Ford, ale r. 1980 sa mu konečne podarilo získať nomináciu. Vo voľbách Reagan zvíťazil nad vtedajším prezidentom Jimmym Carterom. Sľuboval voličom zníženie daní a súčasne zvýšenie výdavkov na zbrojenie, čo by Spojeným štátom umožnilo bojovať zo svetovým komunizmom. Stal sa populárnym prezidentom, ktorý prejavil mimoriadnu schopnosť komunikácie s občanmi. Krátko po príchode do Bieleho domu sa stal takmer obeťou atentátu. Reagan obmedzil federálne sociálne programy, znížil daň s príjmu o 25 percent a začal najvyšší
zbrojný program v mierových časoch. Zaujal tvrdý postoj voči komunizmu a Sovietskemu zväzu. Protestoval proti údajnému sovietskemu zasahovaniu v Latinskej Amerike, najmä v Nikarague. R. 1983
navrhol často kritizovanú "strategickú obrannú iniciatívu" (SDI), ktorú novinári pomenovali "hvizdne vojny". Tento program mal USA chrániť proti útoku rakiet s jadrovými hlavicami. Na výskum SDI venovala Reaganova vláda značné prostriedky. Roku 1983 vyslal Reagan do Libanonu batalión námornej pechoty, ktorý mal udržiavať prímerie. Batalión však stiahli po tom, ako v teroristickom bombovom atentáte zahynulo 260 amerických vojakov. Po ľavicovom vojenskom prevrate na Granade
nariadil Reagan vojenský zásah, ktorým bol granadský marxistický režim zvrhnutý. Aj keď táto akcia vrátila Američanom sebadôveru, v zahraničí bola ostro kritizovaná. Ekonomické zotavenie a sľub ďalšieho zníženia daní zabezpečil r. 1984 Reaganovi znovuzvolenie.