Narodil sa 20. októbra v Košiciach, kde ukončil základné aj stredné vzdelanie. Vysokoškolské vzdelanie - inžiniersky diplom získal vo Viedni na Technickej univerzite v roku 1873. V roku 1874 dostal vo Viedni miesto mestského inžiniera, potom však odišiel pracovať k svojmu švagrovi Istvánovi Kauserovi- staviteľovi a podnikateľovi, do Pešti (jeho žena bola Adalberta Gersterova - speváčka ). István Kauser pracoval na základe poverenia Istvánom Tűrrom na obsiahlom rozvíjaní vodnej sústavy rozšírenej na celú Báčku v oblasti Františkovho kanála, ktorý bol v prevádzke od roku 1802. Tieto práce obsahovali aj vybudovanie nového kanála na juh od Františkovho - kanála Františka Jozefa, ktoré Béla Gerster viedol už vo funkcii hlavného inžiniera. Generál István Tűrr si všimol talentovaného mladého inžiniera a doporučil ho svojmu švagrovi Lucienovi Bonaspartovi Wysemu, francúzskemu námornému dôstojníkovi, ktorý ho zobral na medzinárodnú expedíciu v roku 1876. Úlohou tejto expedície bolo vypátranie a určenie najvhodnejšej trasy medzioceánskeho prieplavu v Strednej Amerike. Gerster splnil očakávanie Tűrra, odviedol vynikajúcu prácu. Ako vedúceho inžiniera expedície ho poverili spracovaním celého vedeckého materiálu. Už v roku 1878 ako prvý navrhol miesto prieplavu na území medzi Panamou a Colonom. Na základe jeho správy vznikla spoločnosť Ferdinanda Lessepsa a v roku 1879 zahájili práce na vybudovaní Panamského prieplavu. Jeho dielo o tejto práci má názov " Najnovší plán Panamského prieplavu" .V roku 1891 Tűrr mohol konečne začať s realizáciou svojho starého sna - vybudovaním Korintského prieplavu.

Korintský prieplav
Už staroveku rozmýšľali o prerezaní Korintskej šije, ktorá je 40 km široká, ale na najužšej časti sa zužuje na 5 km. V 4. storčí pr. n.l. dal Déméterios Poliorkétés preskúmať šiju s úmyslom prerezať ju. Jeho poverenci však nesprávne zamerali výškové diferencie a tvrdili, že voda v Korytskom zálive je vyššie položená ako hladina Egejského mora. Ak by teda postavili prieplav, morská voda by zaplavila časť pevniny. Preto od tohto plánu upustili. Neskoršie začal cisár Nero stavať prieplav za pomoci otrokov a vojnových zajatcov z vojenskej výpravy z Júdei. Pri plánovaní mysleli aj na to, aby mohli preplávať aj vojnové lode, preto potrebovali vytesať 20 m široký, 4 m hlboký val v skale, na niektorých miestach v teréne aj 80 - 120 m vysoko nad morskou hladinou. Tam, kde bolo potrebné ísť veľmi hlboko, predbežne vyhĺbili 28, 3742 m hlboké šachty obdĺžnikového prierezu o rozmeroch 2 - 3m. Tieto na spodku spojili štôlňami. Dôslednosť práce projektantov a baníkov potvrdili aj moderné prieskumy a merania. Kým však práce prebiehali, cisárovi hlásili nepokoje z Hispánie, preto museli vojsko odveliť a práce prestali. Keď zomrel cisár Nero, pozornosť rímskeho predstavenstva sa obrátila inam.

Pokračovať v stavbe plánovali aj cisár Hadriánus i bohatý Herodes Atticus. Všetky pokusy však vyšli nazmar, až do konca 19. storočia. V roku 1867 sa pokúšali grécki vlastenci o vytvorenie spoločnosti na výstavbu prieplavu, ale až v roku 1881 sa dostali k tomu, aby mohli poveriť vedením stavby Istvána Tűrra, žijúceho v emigrácii. Tűrr požiadal kráľa a grécku vládu o povolenie na výstavbu prieplavu ako podnikateľ. Povolenie dostal na jar roku 1881, potom zosúladil základné požiadavky s Lessepsom. Keď už mal písomne potvrdené predstavy, poveril Bélu Gerstera vypracovaním štúdia plánu prieplavu. Gerster pri prehliadke terénu a predbežných výkopoch si všimol, že už aj Rimania odviedli dobrú, preňho užitočnú prácu, a preto pokračoval po ich stopách. Pod jeho vedením počas leta vykonali prípravné práce štyria peštiansky inžinieri. V auguste prišiel István Tűrr, prevzal predbežné plány a v septembri ich predstavil na zasadaní Medzinárodnej zemepisnej spoločnosi v Benátkach. Taktiež v Benátkach presvedčil banky, aby podporovali jeho plán kapitálom 30 miliónov, podľa Gersterovej kalkulácie. vznikla spoločnosť Korintského prieplavu, ktorej predsedom sa stal István Tűrr. Táto spoločnosť poverila projektovaním Bélu Gerstera. už počas zimy začalo sústreďovanie peštianskych podnikateľov a podrobné vypracovanie Gersterových realizačných projektov.

4. mája 1882 sa začala výstavba Korintského prieplavu slávnostným výkopom gréckeho kráľa Juraja. Gerster vybudoval priemyselnú železnicu na prepravu materiálu, organizoval pre robotníkov zásobovanie, zdravotnícke služby, zabezpečil dodávku pitnej vody atď. V roku 1884 prišla pozrieť práce 152 členná delegácia Spoločnosti maďarských inžinierov a architektov. Po celom úseku výstavby ich previedol Béla Gerster, vážený člen spoločnosti. Práce plánovali na 6 rokov, ale po šiestich rokoch, v roku 1888 bol prieprav hotový iba na 80 %. Vznikli nepredvídané problémy, ktoré zvýšili aj náklady. To by ešte nebolo vadilo, problém bol v tom, že peniaze pochádzali od tých istých bánk, ktoré financovali Lessepsovu spoločnosť na výstavbu Panamského prieplavu. Za 9 rokov stavby Panamského prieplavu práce prakticky vôbec nepostupovali, pritom sa minul viac ako trojnásobok plánovaných 600 miliónov frankov. To viedlo neskôr k finančnému krachu u spoločnosti Korytského prieplavu. Slovo panamovanie ( v maďarčine ) pochádza z tých udalostí a znamená finančný škandál, pretože kvôli tomu skrachovala výstavba vedená maďarskými podnikateľmi. Počas výstavby robili hlboké zárezy podľa tzv. anglickej metódy. Prehlbovali šachty, ktoré spojili štôlňami - využívajúc pritom prácu Rimanov - a z týchto vytvorili zárezy tvaru V. Dĺžka vodnej cesty od mora k moru je 6100 metrov, na dne má šírku 22 metrov. Na jednom konci, v Korintskom zálive sa vybudovalo mestečko Pozidonia, na druhom konci, od Egejského mora , mestečko Isthmia, obe s vhodnými prístavmi. Rozsah prác charakterizuje napr. to, že vyťažili 11 miliónov kubických metrov zeme, použili 1200 ton pušného prachu a 450 ton dynamitu.

Nevyhli sa ani zemetraseniu, nebezpečiu každej hlbinnej stavby . V roku 1886 sa zavalil jeden 30 metrový úsek a vyžiadal si aj ľudské životy. V ďalšom vytesávali aj menej strmé svahy, aby predišli škodám, vznikajúcim pri prípadných zemetraseniach. Po odchode maďarských podnikateľov inicioval Tűrr na ukončenie prác vznik gréckej spoločnosti. Práce pokračovali podľa plánov Bélu Gerstera a boli ukončené v roku 1893. Neskoršie umiestnili pri vchode prieplavu pamätnú tabuľu na počesť Istvána Tűrra a Bélu Gerstera v maďarskom a gréckom jazyku. Podobne dostali obaja tabuľu v Budapešti 6.augusta 1993. Gerster napísal v roku 1894 o svojom veľkom diele knihu s názvom "Prerezanie Korintskej šije ", ktorú roku 1896 vydal aj vo francúzskom jazyku. Okrem tejto práce to bol Gerster, ktorý vytýčil trasu železnice Atény - Larisa (1881 - 1886 ). V roku 1999 bola konečne odhalená pamätná tabuľa aj na jeho rodnom dome v Košiciach.