Svätá ríša rímska 13.9.1745
Manžel Márie Terézie rímskonemeckým cisárom

Ríšsky kurfirti zvolili Františka I. Štefana, lotrinského i toskánskeho veľkovojvodu a manžela rakúskej arcivojvodkyne a českej a uhorskej kráľovnej Márie Terézie, za cisára Svätej ríše rímskej národa nemeckého. Cisár František I. vystriedal na tróne zosnulého Karola VII. Bavorského. Korunovačné slávnosti sa o tri týždne neskôr, 4.októbra vo Frankfurte nad Mohanom. Tridsaťšesť ročný panovník sa narodil 8.decembra 1708 v Nancy. Ako lotrinský vojvoda prišiel roku 1713 na viedenský dvor, kde sa mu dostalo svedomitej výchovy. Roku 1730 ho menovali uhorským miestodržiteľom. Za to, že sa vzdal Lotrinska v prospech Stanislava Leszczyńského, bol František odškodnený roku 1737 toskánskym veľkovojvodstvom. Roku 1736 sa dvadsaťosem ročný vojvoda s devätnásť ročnou dedičkou trónu Máriou Teréziou. Potom, čo roku 1740 prevzala vládu v habsburskej monarchii, sa stal jej spoluvladárom. František, ktorého málo zaujímala vysoká politika, sa venoval prevažne prírodovedným a zberateľským záujmom a vládu skôr prenechával svojej manželke Márii Terézii. Jeho pričinením bol však pôvodne dominujúci taliansky kultúrny vplyv na viedenskom dvore vystriedaný vplyvom francúzskym. Hneď na začiatku svojej vlády bola Mária Terézia nútená v sliezskej vojne zápasiť o rakúske dedičstvo (-1740, 28.7.1742). Musela bojovať o udržanie habsburských dedičných zemí a o cisársku korunu pre svojho manžela Františka I. Mária Terézia bola 25.júna 1741 korunovaná za uhorskú kráľovnú a 13.mája 1743 za českú kráľovnú.

Svätá ríša rímska 18.10.1748
Sliezsko zostáva súčasťou Pruska

Osem rokov po vypuknutí vojny o rakúske dedičstvo ukončil cášsky mier ozbrojený spor medzi habsburskou monarchiou a jej spojencami Veľkou Britániou, Holandskom a Sardinskom na jednej strane, tak isto ako Francúzsko a jej spojencami Španielskom, Modenou a Janovom na druhej strane.
Najdôležitejšie ustanovenia mierovej zmluvy:
· Mária Terézia sa musela vzdať Sliezska v prospech Pruska
· Francúzsko vyčistila Rakúske Holandsko a obsadené britské koloniálne územie
· Zmluvné veľmoci garantovali Veľkej Británii hannoverské dedičstvo.
· Pragmatická sankcia bola uznaná v medzinárodnom meradle (-19.4.1713)
Uzatvorenie mierovej zmluvy síce zaistilo držanie rakúskych dedičných území, tak isto ako nástupníctvo na trón v ženskej línii habsburského rodu, ale potvrdilo zároveň stratu Sliezska a Kladska v prospech pruského kráľa Fridricha II. Veľkého. Cášskemu mieru predchádzala drážďanská mierová zmluva, uzatvorená 25.decembra 1745 medzi Pruskom a habsburskou monarchiou.

Svätá ríša rímska 18.8.1765
Jozef II. Nástupcom cisára Františka I.

Po smrti cisára Františka I. nastúpil na trón jeho najstarší syn Jozef II. Bol vychovávaný v duchu katolíckeho osvietenstva. Roku 1764 sa stal spoluvladárom svojej matky Márie Terézie v rakúskych dedičných zemiach. Základom Jozefovej politickej koncepcie, nazývanej Jozefizmus, bolo uskutočnenie myšlienky absolutistickej vlády a osvietenských reforiem. Čiastočne aj proti vôli Márie Terézie zreorganizovali jej nový spoluvladár správu, cirkev i armádu a v snahe získať nové územia aktívne vstupoval do vzťahov medzi európskymi veľmocami.

Viedeň 29.11.1780
Mária Terézia a koniec jednej epochy

V sídelnom meste Viedeň zomrela vo veku 63 rokov Mária Terézia, vládkyňa habsburskej ríše. Následníkom sa stal jej syn Jozef II., od roku 1765 spoluvladár a cisár Svätej ríše rímskej národa nemeckého. Mária Terézia bola rakúskou arcivojvodkyňou a uhorskou a českou kráľovnou. Odmietla sa nechať korunovať cisárovnou aj keď jej manžel František I. Štefan bol 13.septembra 1745 vo Frankfurte nad Mohanom zvolený a korunovaný cisárom. František I. sa formálne stal spoluvladárom v dedičných zemiach Márie Terézie, ale nezapodieval sa politickými záležitosťami. Štyridsaťročné obdobie vlády Márie Terézie bolo poznamenané konfliktmi s jej politickým protihráčom, pruským kráľom Fridrichom II. Veľkým. Hneď po nástupe na trón musela čeliť Fridrichov vpád do Sliezska (-28.7.1742) a so stratou bohatej provincie sa nedokázala nikdy zmieriť. Súčastne musela Mária Terézia bojovať o uznanie pragmatickej sankcie zákona, ktorý zaručoval nástupnícke právo žien na habsburský trón (-19.4.1713).

Vojna o rakúske dedičstvo trvala osem rokov a skončila mierovou zmluvou v Cachách 18.októbra 1748. Populárna panovníčka udržala mocenské postavenie habsburskej monarchie v Európe. Jej politickým cieľom sa stalo upevnenie vnútornej jednoty a tedajšieho mocenského postavenia mnohonárodnostného štátu. V tom sa dokázala zhodnúť so svojím synom cisárom Jozefom II., ktorý v mnohých bodoch zastával iné politické stanoviská. Mária Terézia uskutočnila radu vnútorných reforiem. Na jej príkaz sa rakúsko-česká polovica ríše zmenila v moderný úradnícky štát s centralizovanou správou. Okrem toho zaviedla všeobecnú daňovú povinnosť. Roku 1768 vydala Nemesis Theresiana, jednotný trestný zákonník. Na povznesenie všeobecného vzdelania obyvateľstva boli zariadené obecné a odborné školy, tak isto ako obchodné akadémie. Roku 1773 panovníčka pripustila zrušenie jezuitského rádu, čo znamenalo koniec jezuitského monopolu v oblasti vzdelávania. Mária Terézia, od roku 1736 manželka Františka I. Štefana Lotrinského? Veľkovojvodu toskánskeho, priviedla na svet 16 detí, z toho 5 synov a 11 dcér. Pri obyvateľstve pomerne obľúbená panovníčka dokázala vzorne spojiť materské a vladárske povinnosti.