Francúzsky prozaik, esejista, o ktorom sa už viac ako tridsať rokov píše ako o najvýznamnejšom zjave súčasnej francúzskej prózy.

Narodil sa 13.04.1940 v Nice v južnom Francúzsku.
Tu študoval od základnej školy až po univerzitu. Ako 23 - ročný študent zaznamenal veľký úspech so svojím prvým románom Le procès – verbal (1963, Zápis o katastrofe). O jeden hlas mu unikla cena Prix Goncourt. Bol však ocenený cenou Prix Renaudot.
Le Clézio sa vo svojich dvadsiatich troch rokoch stal pokračovateľom tendencií „nového románu“. Aj u neho je stredobodom záujmu spôsob písania, aj on je zamilovaný do detailov a detailíkov a často sa stráca v záplave slov. Ani on nevytvára živé postavy, ale len abstrahované modely. Na rozdiel od príslušníkov a pokračovateľov skupiny „nového románu“ však pre Le Clézia cieľom literárneho experimentu je ujasňovať si svet aj seba samého. Jeho modelové postavy prechádzajú svetom nepokryto tlmočiace autorove vnútorné stavy a úzkostlivé vízie.
Medzi rokmi 1967 a 1970 strávil niekoľko období žijúc v kmeni Indiánov Embera v panamských džungliach a naučil sa ich jazyk.

Svoj záujem o indiánsku kultúru prejavuje v niekoľkých svojich prácach, vrátane Hai. Neskôr sa presťahoval do Albuquergue v Novom Mexiku, kde vyučoval literatúru na Univerzite Nové Mexiko a prekladal Národné americké mýty.
V roku 1978 publikoval zbierku poviedok Mondo et autres histoires (Mondo a iné príbehy), ktorá sa stala orientačným bodom v súčasnej francúzskej literatúre. Nostalgické, do modra ladené príbehy o nevinnosti postindustriálneho sveta, o kontraste väčšinou bezmenného mesta, pred ktorým je treba sa zachrániť útekom a more, ktoré je spolu s púšťou najčastejším prvkom v Le Cléziovom diele a zároveň symbolom vnútornej slobody. Hrdinovia, často deti, utekajú z nudného sveta dospelých, tak ako dievčatko z poviedky Lullaby, do fantastického sveta príbehov, ktoré sú jedinou pravou realitou.
Jeho práca, ktorá v súčasnosti obsahuje okolo tridsať kníh (romány, eseje, zbierky poviedok a preklady), odráža jeho ekologické znepokojenie, jeho vzburu proti netolerancii západného rozumového uvažovania, jeho fascinovanosť svetom amerických Indiánov, ktorých objavil veľmi mladý a ktorí boli „Skúsenosť, ktorá zmenila môj život“ ako napísal vo svojej skvelej eseji o rituáloch Amerických Indiánov La Fête chantée, „ moje myšlienky o svete a umení, spôsob akým sa rozprávam s ľuďmi, spôsob akým chodím, jem, spím, milujem dokonca spôsob akým snívam.“
V roku 1996 sa vrátil do svojho rodného mesta Nice.

Tvorba J.M.G. Le Clézia

1. románLe Procès – verbal (1963, Zápis o katastrofe)

novela :La Fièvre (1965, Horúčka)

romány:Le Dégule (1966, Potopa)
Terra amata (1967)
L´Extase matérielle (1967, Hmotná extáza)
Le Livres des fuites (1969, Kniha útekov)
La Guerre (1970, Vojna)
Les Géants (1973, Obri)

preklady:Les Prophéties de Chilam Balam (1976, Veštby Chilama Balama)
Relation de Michoacan (1984, Správa o Michoacane)

súbory esejí: Le Rêve mexicain ou la pensée interrompue (1988, Mexický sen alebo Prerušená myšlienková tradícia)
La Fête chantée (1997, Oslava so spevmi)

romány:Désert (1980, Púsť)
Le Chercheur d´or (1985, Hľadač pokladov)
Onitsha (1991, Onitša)
Étoile errate (1993, Bludná hviezda)
La Quarantaine (1995, Karanténa)
Poisson d´or (1997, Zlatá rybka)
Hassard suivi de Angoli Mala (1999, Náhoda a A. Mala, román a novela)

poviedky: Mondo et autres histoires (1978, Mondo a iné príbehy)
La Ronte et autres faits divers (1982, Jazda a iné príbehy z čiernej kroniky)
Printemps et autres saisons (1989, Jar a ďalšie ročné obdobia)
Coeur brûle et autres romances (Srdce horí a ďalšie romance)