O svoj hlas sa Gilbert Bécaud vôbec nestaral. Veril, že dôležitejšie ako udržiavanie dobrého hlasu, je žiť naplno. Podľa Bécauda nemôže byť dobrým spevákom ten, kto si s ohľadom na zdravie všetko odrieka, pretože potom nedokáže naplno vystihnúť celú šírku života. Bécaud sa na javisku pohyboval s ľahkosťou baletky, prechádzal sa s mikrofónom či bez neho pomedzi obecenstvo, hneď je klaunom, hneď zasa bolestínskym pierotom. Spieval väčšinou, ba takmer výlučne, svoje vlastné piesne. A kde bral Bécaud inšpiráciu? „V mojom živote majú často rozhodujúci význam rozličné chvíľkové nálady. Stačí, že som raz poobede citove vzplanul a do večera bola hotová – Natalie...“, jedna z jeho najväčších „hitoviek“.

Ostatný album s názvom Faut faire avec vydal v roku 1999, rok po tom, čo mu diagnostikovali rakovinu ústnej dutiny. Krátko pred smrťou dokončil platňu Mon Cap. Fajčiť neprestal, dokonca tvrdil, že ho milované cigarety vyliečili, hlavne po pozitívnych správach o jeho zlepšujúcom sa zdravotnom stave. Zákerná choroba sa ale vrátila a zasadila mu posledný úder. Bécaud zomrel po dlhotrvajúcej chorobe koncom decembra 2001 v Paríži
Bol dvakrát ženatý a je otcom piatich vlastných detí. V roku 1992 adoptoval malú Laosanku.

Francúzske noviny po jeho smrti napísali, že okrem najbližších bude za rakvou s Bécaudovým telom kráčať aj francúzsky šansón. Jeho smrť akoby bola bodkou za storočím, keď francúzsky šansón dokázal vďaka Piaf, Brelovi, Bécaudovi či Ternetovi prekročiť hranice jazyka a vypraviť sa do celého sveta, aby sa po expanzii anglosaskej hudby zasa vrátil tam, kde je doma najviac – do rodného Francúzska.
Sotva možno vymenovať všetkých spevákov, ktorí v Olympii vystupovali. Je však medzi nimi jeden, ktorého možno označiť za „olympijského víťaza“; je ním Gilbert Bécaud.Vysoký štíhly muž s krásnou tvárou. Skromný a jednoduchý, bezprostredný a srdečný. Odvtedy, ako ho spisovateľ Paul Guth nazval mužom 100 000 voltov a elektrickým bláznom, ubehlo veľa vody, ale Gilbertov hlas a predovšetkým jeho pesničky sú populárne dodnes.

Golden Kids / Gilbert Bécaud:: Růže kvetou dál

Ty, kdo bloudíš sám a sám dlažbou cest a jejich špínou,
smutkem dní a nudou línou, já tě znám,
ty, kdo ztratils' přízeň dam, kdo jsi lásce ustlal v hrobě,
škodíš tím jenom sám sobě, že jsi sám.

[: Podívej, kvete růže,
podívej, kvete růže,
podívej, kvete růže, ta tvá. :]

Ty, kdo nevíš kudy kam samou bídou koncem týdne,
nemáš mládí právě klidné, já tě znám,
kdo se topíš jako prám v naší rozbouřené době,
v téhle chvíli právě tobě povídám.

Ty, kdo znáš se k dětským hrám, co tě bosé nohy zebou,
počkej na mě, půjdu s tebou, já tě znám,
slunce zamklo zlatý chrám, noc, ta dáma v černé róbě,
volá hvězdu a jdou obě přímo k vám.